Priame komentáre od marcus 723 (3)

nedival si sa vcera nahodou na nejakeho Bergmana, priatelu:) na tvojom mieste by som si do postele vzal aj jednu, aj druhu a dilema by bola vyriesena:)  

Neviem priatelia, ja nehodnodtim poeziu cislami, v tych som nikdy nebol doma, lebo vzdy mi chtiac, ci nechtiac konotuju moje prepadaky na gympli s matiky, fyziky a chemie... Asi preto som vzdy utiekal k iracionalnu, kedze cisla vzdy nejakym sposobom suvisia s racionalnym uchopovanim sveta. Tuto basen som sem spliechol iba tak, nasiel som ju doma, pracho zapadnutu a ked som si ju pred nedavnom znovu precital, chcel som jednoducho vediet, ako bude posobit na recipientov(kedze literatura je o komunikacii), ktory sa tu permanentne k niecomu vyjadruju, nieco hodnotia, kritizuju, analizuju... Mam k nej taky zvlastny vztah, pretoze je stara a napisal som ju v obdobi, ked som mal dojem, ze ma nikto nechape. Bolo mi asi 16 a dodnes mam to obdobie pevne vtetovane vo svojom srdci. Priznavam, ze ma tolko dier a nedostatkov, ze ich ani nie je mozne vymenovat... ale predsa kazdy z nas sa posieral do vlastnej postielky ako male dieta, a nemyslim si, ze sa za to teraz treba hanbit...  

myslim, ze si to bol ty, kto povedal, ze nedavno o vsetko prisiel... nie, dnes si tu nerypnem do formy ako ostatní... dnes budem len tak zdielat... vzdy, ked si niekto postavy dom na zelenej luke a uroby to zo svojho presvedcenia, uroby to tak, ako to v tej chvili citil, tak vzdy sa najdu nejaky nespokojny pesiaci, aby na nom mohli sprznit kazdy detail...preco je to okno take a nie take, preco je na nom ta farba taka a nie nejaka ina... ale priatelia, ak citite pocit tvorby v problemovej situacii, v akej dotycny svoju basen napisal, neprichodi vam to ako najvacsi prejav autenticity trpiaceho cloveka? Viem, forma je dolezita, ale niekedy, ako prave teraz dokazem tuto basen pochopit aj bez nej...