určitá myšlienka tam je, forma oslovuje, ale stále to pôsobí ako denníkový záznam (v tvojom prípade funkcia z knižnice ),
a tým pádom to ťažšie zaujme.
formu chválim, vskutku invenčná, zdrojáky som čítal naposledy na výške,
programátor sa v tebe nezaprie.
Chcelo by to pracovať viac s obsahom,
pretože pre bežného čitateľa to bude výlučne o starom známom
"nezmysli dovnútra a nezmysli von"
Slabé, Kathus i napriek drobným nedostatkom mala lepšiu báseň na túto tématiku a so Silviou ťa radšej ani neporovnávam.
Bez invencie vyskladané z bežných obrazov - verejných tajomstiev.
Príbeh podaný príliš laxne, točí sa to na povrchu, namiesto toho, aby to šlo do hĺbky, aby to zapôsobilo, zaujalo a donútilo k zamysleniu.
Pri čítaní vo mne neustále rezonovala otázka : No a?. V čase keď,
možno zveličene povedané, má existenčné problémy, každý druhý človek, na mňa to skôr pôsobí faktograficky ako mravoučne.
Zrejmé smerovanie - je to o vývoji, nabaľovaní poznatkov, vnemov, podnetov, vedomých a nevedomých na archetypi, socializáciou s okolím,
(katastrálna sunáležitosť - presné vymedzenie suhlasu/spojenia
pohlavím prežitím - spracovanie, vývoj osobnosti). Asi som to mal skôr zaradiť do kategórie úvaha.
:) Asi sa skutočne dám na štúdium teológie. Nie si prvý, ktorý mi niečo v podobnom kontexte povedal.
čo sa týka toho prezdobenia, hm, hm, hm,
ja len konktétnym myšlienkám "tkám šaty so slov" - napíšem to srdcom, a na druhú stranu, až tak veľa voľného času nemám
- aby som to prepísal hlavou.
Vďaka za pristavenie.
Je to, taký pokus o zamyslenie sa nad bezvýznamnosťou, jedného ľudského života, o vyrovnávaní sa s vlastnou smrteľnosťou , ect, ect.
Definuj silené ?
Pokiaľ máš na mysli - štýl akým to je napísané, určitá tenznosť vo vyjadrovaní, tam je, samozrejme.
Pokiaľ máš na myslí, celodennú dril nad týmto textíkom, - tak silené to rozhodne nie je. Bolo to skované behom krátke chvíle.
Bežné slová, sa mi zdajú fádne, tak pokiaľ má napadne, v ten okamih, ich cudzí evivalent, použijem radšej ten.
Trochu chaotické, otázky redaktorky naznačujú bulvárnu strohosť, takže nechápem to moralizovanie v predposlednom odstavci. Skôr by sa tam hodil koment a nejakej "kačici" ak sa jednalo a bulvár.
Taktiež je dosť divná reakcia obete, jej odpovede budia dojem, tézovitosti, a emociálnej odťažitosti - budí vo mne predpoklad, že sa jedná o fingovaný únos.
Emocionálnu hĺbku to rozhodne nespĺňa.
Tvoj príspevok má charakter denníkového záznamu, z toho pohľadu sa dá chápať tiež ako záznam voľných asociácií. Chcelo by to trochu prikrášliť, viac mejkapu, a potom by to tvoj záber zrejme splnilo. Zatiaľ to je príliš tuctové a banálne, tisíckrát omieľaná skutočnosť.
Voľný verš i rým má svoje úskalia. Slovami jedného sicílskeho básnika
"rým núti ku kotrmelcom". Vychádzajúc z vlastnej skúsenosti musím s ním súhlasiť.
Mám rád však oba druhy poézie. Ach jaj, kde sú tie časy Shakespeara, Baudelaira, Danteho.
Hm, "je ťažké byť mäkkým, keď zo železa je tento svet"
A prioritne, keď som odchovaný na dielach P.K Dicka, W. Whitmana, Platóna, ect, ect.
Konvenčnosť G. Corsa, Bukowského mi moc nesedela. Avšak majú i tieto hviezdy svoju, svetlosť jedinečného významu.