Priame komentáre od era esteo (78)

..posledné 4 verše (čítam ako odpoveď na predošlú debatu): netreba chodiť za extrémom na miletičku...  

miletička, blava, toľko všeliakých kokotov všade, to sa píše, z takej látky...  

V tomto vyschnutom údolí nemá kto už ani odpo odfajkovať.  

...čítal som si to tak, že som ignoroval tú wannabe iróniu, ktorá ma nebaví/ niekde ku koncu ma napadlo pár rôznorodých vecí/ skôr sem by asi patril názov „Svet už patrý iným“/ alebo ešte patetickejšie „Monitoring (kanalizovania) národného života (dní ktoré plynú (a mňa tu nechávajú stáť))/ alebo celkom nepateticky „Mám kanalizácie rád“ (čo je ale vyznanie v modernej poézii vôbec nie nové)/ ale keď to budem čítať druhýkrát, možno ma to už nenapadne/ možnože je to pokračovanie, ale zároveň predsa len možnože niečo trochu ako nový začiatok...  

, ale keby som žena, po prečítaní by som nenadobudla pocit, že mu treba pomôcť.  

Srholec povedal: „Neviem, čo bude zajtra, ale už dnes viem, ako sa zachovám“. Usilovanie o život v pravde nie je až tak podmienené dobou. Sú doby, keď sa za to ťažko platí. Ale za neusilovanie sa platí ťažšie a vždy.  

http://citanie.madness.sk/view-47420.php  

...haha, naozaj zábavné. Hneď pri privej mi ako výstražná kontrolka zablikal iný zábavný text: "What becomes of the “eternal Jew” whom a woman adores and enchains? He simply ceases from being eternal, he marries, — that is to say, he concerns us no longer. Transferred into the realm of reality, the danger for the artist and for the genius—and these are of course the “eternal Jews” — resides in woman: adoring women are their ruin. Scarcely any one has sufficient character not to be corrupted—“saved” when he finds himself treated as a God — he then immediately condescends to woman."  

Treba to zosobňovať. Ak je prístup k vodomerom mimo kúpeľky, dá sa nenápadne odsledovať, kto koľko míňa, a je to objektívne. Aj keď tu je predom úplne jasné, kto bude najväčší žrút teplej vody.  

Ehehe.  

Treba ho ochrániť aspoň pred ňou.  

Väčšina babiek trávi čas pozeraním telky, už sa im viac nebude dať tak veriť. Táto je o.k.  

Pripadá mi to ako z feťáckeho dúpäťa, či?  

Ó táto nedisciplinovanosť... Furt je tam niečo, čo ma zvedie, aby som to precenil  

http://www.bbc.com/future/story/20160919-tunnel-vision-doesnt-begin-to-describe-this-womans-sight  

takzvaná príležitostná poézia...  

.  

Myslím, že niekto sa ťažko prenáša cez to, ako sú tieto básne úzko viazané na konkrétnosti, alebo je to dokonca proti jeho vkusu, vyformovanému všetkými doterajšími básnikmi, ktorým šlo predsa o pravý opak – báseň čo najviac odpútať od konkrétneho a takto jej (a sebe) zabezpečiť kýženú nesmrteľnosť. No a čo keď tieto básne na túto ambíciu (zjavne) kašľú a chcú pobaviť len súčasníkov – len tu a teraz? (Niečo na spôsob tých ázijských mozaik z piesku, ktoré potom zmetú...)  

He-he, zábavné fantazírovanie. Dobre napísané - ako vždy. Doba je turbulentná.  

Celkom zaujalo, miestami mi to pripomenulo danse macabre. Btw, nedávno som počul výrok: "smrť nie je - buď žiješ, alebo - nežiješ".  

Viem si to predstaviť ako výňatky z väčšieho textu. Takto osamotene trocha odnikiaľ - nikam.  

tretia by už ani nemusela byť zaradená pod ten spoločný názov.  

celkom čitateľné, ale nesúvisiace, zlátaninka, málo.  

-//-  

Mne sa to ľúbi, len som si to musel preložiť, s neistotou vo 4. a 5. verši od konca: Pozbieraj sklá cez ktoré si sa díval na cesty v hre ktorá sa sotva začala, žiaľ nemal si úspech Teraz choď navštíviť starkých a k jednému z nich ktorý je milosrdný sa modli (vyber si sám) pokús sa cestou nikoho nezabiť vydaj sa naspäť domov pomaly sa vez ulicami živými ešte tisíckami úst opľúvajúcich tvoje najnovšie sako z hora dole pohľadaj bezpečné miesto na brehoch riek na starých fotkách rozpusti v kyseline seba potrhaj slzy na kúsky zadus sa starým hrdzavým vrchnákom z fľaše uvidíš čo už videli všetci umelci maličkú podobizeň seba potichu padajúcu zo schodov mrakodrapu s pauzou na každom medzipodlaží kým z nej neostane len prach To ty si teraz vieš?  

Básnička je provokujúco–ironizujúca (a tak som aj reagoval dole – v zmysle aký požičaj taký vráť). Problém je v tom, že je nielen ironizujúca, ale zároveň sebaironizujúca a to nakoniec necháva čitateľa tápať a pýtať sa, čo s tým. Nie je to zrovna pocit čitateľskej satisfakcie pre toho, kto sa na jej prečítanie podujal. Otázka je, či to bol autorský zámer. Ale – ako vždy – potešila, lebo sa je nad čím zamyslieť.  

tieto som tu našiel náhodou.. asi končím, oné, s podceňovaním žien  

Uveriteľné.  

trochu ma zarazil ten prívlastok k pankáčom, keďže sú v množnom čísle, akoby báseň hovorila, že celý punk je iba promiskuitnou čriedou, a nie práve alternatívnym riešením všetkého, na čo sa báseň ponosuje..  

čitateľné  

Jednotlivo aj zaujímavé, ale spolu... príliš nealternatívneho pesimizmu na jednom mieste.  

taká paštikárska.  

Ejha, zavoňalo to baraninou, od trojky. V 4. úplne nevhodná inverzia. Na prvé prečítanie zaujalo, ale možno len preto, že je to z opačného konca roka.  

vďaka obom!  

Satirické.  

fajn  

Pozrel som si niektoré z tvojich vecí(už dlhšie mám technický problém otvárať stránky madnessu - nevie niekto poradiť?) - páčia sa mi tie obrazy.  

koniec je dobrý  

Víno, ženy... mne sa to ľúbi.  

... nemusí, ale určitý vnútorný úsmev to tu a tam vzbudí.