Kompozícia komentára

Kompozícia komentára.

            Podľa toho ako to tu pozorujem, vytvára sa nám na Slovensku asi nová literatúra. A keďže som tu začal prispievať, vidí sa mi, že by bolo dobré si pohovoriť o komentároch, ktoré majú podľa mňa nedostačujúcu úroveň.

            Tak ako vieme písať literárne články, mali by sme vedieť písať aj literárne komentáre. Preto uvádzam, čo by mal taký komentár obsahovať.

Komentár:   sa robí úsporne, prehľadne a s najnovšími poznatkami vedy.

        Obsahuje:    Informácie - údaje, konkrétne názvy

    Rozprávanie -  v časovej postupnosti

    Opis - charakterizujúci prvky

    Výklad - príčinno-logických súvislostí

            Ak nevieme jedno, či druhé, (máme príklady tých najlepších), potom tak, ako niečo navrhujeme, - tak aj nič nehovoriac píšeme - bez myšlienky. Vytvárame si umelú bublinu, len aby sme niečo robili. A stačilo by len, keby sme sa učili chápať kúsok kresťanskej lásky, (grécky: fillia), tak ako je to pekne popísané v Biblii. V nej je napísaná veľká Pravda o človekovi: - „Miluj blížneho ako seba samého" -, alebo - „Čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im vy, lebo to je zákon aj proroci"! -. A od tohto sa dá odvíjať celý náš život, naše problémy a s tým súvisiaca aj naša tvorba. Ako to súvisí? Pozrime sa na to takto: Čo činím ja tebe, to činíš ty mne. Kto druhému jamu kope, sám do nej padá. To znamená, že to je všetko! A tu by som mohol kľudne skončiť. Ale musím to scivilniť. Pre každého, aj keď každému nemožno vyhovieť, ako je to: začnem jedným múdrym  príbehom z Východu: Išiel raz otec so synom cez jednu dedinu a syn sedel na somárovi. Dedinčania sa pohoršovali, že syn nehľadí na otcove šediny a ten musí ísť peši. Tak sa vymenili a prišli do druhej dediny. Tu dedinčania začali ohovárať otca, že chudák dieťa musí ísť peši a on sa nesie na somárovi. Tak išli peši povedľa somára a v ďalšej dedine sa ľudia začali smiať, že dvaja blázni idú pešo, zatiaľ čo jeden z nich môže sedieť na somárovi. Tak si sadli obaja na somára a zase v dedine, ktorou prechádzali, sa smiali, že toto ešte nevideli, sedieť dvoch na somárovi, zatiaľ čo somár ledva dychčí. Stačí len zopár príbehov, aby sme vedeli ako ľudia rozmýšľajú. To znamená, ako ľudia komentujú situáciu, v ktorej sa nachádzajú.

            Keďže nedokážeme rozobrať celý obsah, vyjadrujeme sa po častiach, - každý s iným nápadom, s iným postrehom, podľa toho, kto je v tej ktorej oblasti zdatný. Trochu to samozrejme trvá, než ľavá ruka nebude pravou a naopak. Ale takto sa dá zostaviť celý človek, ktorý bude blízky k dokonalosti a k všeobecnému prospechu, cez literatúru, ale pomôžeme si aj v živote. Myslím si, že niektorým o to ide, aby sme si pomohli.

            Vrátim sa k podstate literatúry. Dá sa všetok problém odkázať (rešerš) na príslušnú literatúru, ale keď to zjednodušíme, spravíme si stručný obsah (resumé). Čím menej slov použijeme, tým budeme spokojnejší a aj budeme skôr nasledovať. Nebudeme, a ani nechceme vytvárať nič nehovoriace monštrá, ako to bývalo za vtedajšej éry. Že sa niekedy použije cudzie slovo? Len vtedy, ak je veľavravné, a preto sa nemusíme rozpisovať.

            Kompozícia komentára je podobná úvahe, preto to tu uvádzam. Výsledok by mal byť nie ohurujúci až glorifikujúci, ale vecný, aby sme chápali, „čo tým chcel básnik povedať". Takže môžeme začať všeobecne s tým, že je na prvý pohľad niečo premrštené, alebo ukrátené, potom spomenieme zvukomalebnosť, rytmus, slovnú zásobu a jej slovosled. Intonácia je, akoby to znelo v umeleckom prednese, napr. pri hudbe. Dávka humoru nič nepokazí, ak spisovateľ vidí, že nie sme z tých frajerov, ktorým ide o poníženie a podobne. Oceníme zdrobneniny, vytváranie slov pomocou základu, rečové zvraty, ktoré ozdobujú, aj uvoľňujú literárnu tému. Zároveň tieto odovzdávajú vnorenie sa do príbehu, ako aj napr. príslušné slangy, zveličovanie, irónia, ale aj opakujúce sa slová, alebo synonymá môžu pomôcť, zosilniť dej. Alebo zoslabiť, zjemniť - náznakmi do intímnych záležitostí -, tak aby intímnosť zostala intímna, a nie dehonestujúca pekný cit. Ďalej chcem spomenúť mnou obľúbené kryptogramy, čo je druh hádanky. Vždy som si predstavoval šachovnicu, akoby sa na nej dali poukladať slová, aby dávali aj zmysel, aj obsahovú dôležitosť. Ja som sa o to, v básni „Kráča Cestopis", pokúsil. Použil som tam môj ,kráčajúci rým‘ a tak som dal šachovnici 5x5 +1 literárny význam. To +1 na konci verša ako rýmovanú ozvenu vždy k prvému slovu v strofe, aby to nebolo až tak technické. No poďme ďalej, elipsa je zamlčanie slova pomocou pomlčky, ako sám názov napovedá, pomlčíme. Môže to byť zaujímavé s takými pomlčkami...

            Symboly - to je ozajstná veda. Majú zvláštnu funkciu, najmä v maliarstve, ale i v literárnej tvorbe. Abstraktné umenie je plné týchto symbolov, ktoré môžu byť ale aj protirečivé, napr. svastika, čo je vlastne nacistický hákový kríž, je zároveň aj staroindický kultový znak osvietenia. A kríž? V kresťanstve znamená utrpenie, ale zároveň tiež oslobodenie sa od hriechu, preto ho nosíme na krku. No a niektorí dokonca tvrdia, že Veľká Noc, vtedy keď ho ukrižovali, je oslava vraždy Ježiša Krista! Vidíme, že nie sme vôbec jednotní. Aj slová sa dajú rôzne prekrútiť. V dobe Sokrata, veľkého starogréckeho filozofa, sa to učili na školách. Sokrates učil ľudí podobne ako sa snažil Kristus, presviedčať argumentmi, a tvrdil, že poznanie a cnosť je to isté, že sebapoznanie začína pochybnosťou o vlastných vedomostiach: „Viem, že nič neviem" je jeho ironický výrok. Vytýčil si za cieľ objasniť pravdu  sporom a diskusiou otázkou za otázkou a tak napomáhal k zrodeniu definície, čiže obsahu pojmu, ktorý dodnes metie veľa ľudí a len na základe toho vznikali a vznikajú nedorozumenia, ale i nepriateľstvá napr. takých veľkých cirkví, že by sa išli ešte aj teraz kvôli tomu - povraždiť-. K tomu pridám porekadlo: „Vodu káže, víno pije".

            Na koniec som si nechal slovo frazeológia, pretože je to začarovaný kruh a nechcem odísť s dlhým nosom, aby spadla kosa na kameň a tak došiel by som na psí tridsiatok. Povedali by ste mi: zbaľ si svojich sedem slivák a zalez za pec, lebo zápecník znamená pecivál, čiže pecúch... Takže mám toho po uši až až, - pretože je viac-menej veľa ďalších pojmov z literatúry. Len sa potrebujeme zjednotiť a nevytvárať si spory na úkor porozumenia a priateľstva. S týmto prianím, ako som naznačil aj v poslednej vete v básni „Učiteľ":  - Otvorené ale nami spoločne - sa pre dnešok s vami lúčim.

                                                                        Spisovateľ JANODCA (Ján Bršlík)

Ps: Prečo sú ľudia zlí? No veď to sme my!