Návrat do minulosti (Desivá noc) - V časť

   V noci som nemohol nejak spať. Tvrdá posteľ a k tomu toľko vecí a nových faktov. I keď som čo i len na chvíľu zatvoril oči a zaspal, po chvíli som sa strhol. Neuveriteľné nočné mory sa mi premávali hlavou. Sadol som si na posteľ a poobzeral sa vôkol. Všade bolo ticho, také pokojné. Iba trocha silnejší vietor rušil ilúziu nevinnosti. Potichu som sa vyparil z izby a šiel dole po drevených schodoch. Otvoril som dvere a vyšiel von. Vietor sa mi nežne pohrával s vlasmi. Prask! Ztrhol som sa a zároveň otáčal čo sa deje. Kto sem ide. Srdce mi skočilo až do hrdla, cítil som chlad, zdvihol sa vietor. Bol som plný strachu. Z poza rohu prichádzal nejaký tieň. Nevšímal som si až tak veľkosť ako tvar. Malo to srsť a niečo čo sa podobá chvostu. Chodí to po štyroch. Každým krokom to bolo bližšie a bližšie. O stenu bola opretá nejaká palica a tak som ju schytil. Z poza rohu vyskočila veverička! Až mi stislo srdce. No zdalo sa mi to smiešne, že ma vydesila obyčajná, pekná  veverička. Šiel som sa pozrieť za roh či tam nič nie je. Nič. Zrazu som mal na ramene niečiu ruku. Prudko som sa rozmachol palicou. Za mnou stal starý muž. To sa mi uľavilo. Povedal som mu svoje. „Nemôžeš spať?" spýtal sa ma. „Nemôžem, nedá mi to. Je to toho akosi veľa za posledních pár hodín." on sa len pousmial a šli sme dovnútra.  išiel za pult, kde začal niečo dávať do pohára. Nejaké listy. Zalial to horúcou vodou a dal mi to vypiť. Povedal, že je to na spanie, tak som to vypil. Ani neviem prečo, lebo som mu ešte nejako nedôveroval.

   Ráno som sa zobudil na posteli. V izbe už nebol nikto. Nemali ustlané a tak som upratal. Otvoril som šuflík, a načiahol som sa za prsteňom, ktorý som minule našiel v tej chatrči, predtým, než sme vstúpili do portálu. Dal som si ho na prsteník a kráčal dole schodmi. Dole už bolo počuť všetky hlasy. „Dobré ráno." povedal som. „Dobré aj tebe ty spachtoš." povedala úsmevom Nika. Pousmial som sa a šiel sa umyť. Bolo tam nejaké dievča. Spýtal som sa jej na meno a tak. „Ja som Jazmína a som nová." povedala s úsmevom. Vedela, že som to nikdy nepočul a tak som sa dozvedel, že to sú bytosti žijúce v lese a pre les.  No nejak blízko sedela pri Ivovi a viditeľne sa mu páčila. Pomyslel som si.  Na raňajky bol zas nejaký bľuvajs, ale tak jesť sme museli. Maju chytilo niečo za rameno. Obzrela sa a začala vrieskať.