Zelená symfónia

Koberec zelený šteklí moje nohy bosé,

motýle kúpu sa v prvej rannej rose.

Rozmarné slnko po moste dúhy kráča,

v ozvene lesnej počuť každé vtáča.

Krásne je za humnom v objatí doliny,

liečivé ticho v ihličí, voňavé maliny.

Na poli klásky ohýba vánok ľahučký,

koncert sa začína v podaní kukučky.

Skalnaté bralo riave rieky odoláva,

v bystrine divej rybka s rybkou pláva.

Do húštin lesa bežia splašené lane

a ja vnáram do riečky svoje teplé dlane.

Príroda chrámom je s modrou klenbou neba,

počúvaj zvuky symfónie hrajúcej pre teba.

Do výšin blankytu kŕdeľ husí vzlieta,

šťastná som v objatí zeleného leta.

Keď som dosť opitá nádherou zelene,

narovnám krídelká v chrbáte zložené.

Nádheru opúšťam so srdcom ľudomila,

by ani halúzku moja noha nezlomila.