Vyzlečená

V skľučujúcej nahote  čakám na zázrak,

prázdno chladí, práve sa minulo teplo.

Úzkosť lieta jak splašený vták,

uteká, čo pred tým sa len vlieklo.

Trýznivý opar zahaľuje cestu ,

nechcem žiť v klietke zlatom zdobenej,

bojím sa,že neuniknem trestu,

dolievam kalich vody zmútenej.

Dni krátke sú ja biedna holá veta,

do siete tenkej padnem nečakane.

strýko je chlad, čierna tma teta,

dotyky núkajú dve teplé dlane.

Čo medzi nami je, neodmeriaš zdá sa,

chvejú sa struny zvonivým smiechom.

Nie je to hmotné, aj tak je to krása,

si závislou drogou,si mojím hriechom.