Túžba.

(malý kabaret)

Postavy:

• klavirista
• žena

Obraz č.1:

V prítmí malej izby ,ožiarenej sviečkami sedí za klaviristom klavír a improvizuje nejakú smutnú melódiu .Prichádza žena .Sadne si ,počúva ,a keď skončí hrať ,prehovorí akoby sa poznali dlhé roky.

Žena: Hráte tak nádherne smutne .Tak od srdca .Fakt .I keď smutne .Ale nádherne .Bolo otvorené. Šla som okolo ,počula hudbu ,a tak som vošla .Viete ,som sama...

Klavirista začne opäť hrať.

žena: Viete čo je samota ?Monotónny život ?Jednoduchšie povedané monoživot ?To sú monoprechádzky ,monovečere ,monosex .Čistý papier,čo nemá kto popísať tými judnoduchými zázračnými slovami :“Dobré ráno miláčik ,prečo si smutná :,zohnal som lístky do kina alebo :“Lezieš mi na nervy .“To keby som ho veľmi nahnevala .A ja by som liezla .A potom zasa zliezla .Už to určite chápete .Ste umelec .A tí majú jemnú dušu .Chápavú .A jemnú .Ako babina štrúdla. Babka robila najlepšiu štrúdlu na svete. Takú s jablkami .Mohla som ju jesť každý deň .Babka sa smiala a vravila ,že budem tučná a nikto ma nebude chcieť...žeby to bolo tou štrúdlou ?Ja neviem .To sú iba také táraniny .On určite príde .Jeden už aj chodil. Na bicykli .Ale to už bolo dávno .Nosieval mi pomaranče s tesca .Každý deň prišiel ,zapískal ,položil pomaranče pred dvere a zasa odišiel .Ani nepovedal ako sa volá .A potom raz neprišiel .Asi mu ukradli bicykel a nechcelo sa mu chodiť pešo .Láska ani nezačala a už skončila...

(spieva za doprovodu klavíra)

Ako chutí láska?
A ako môže voňať?
Každý večer opýtam sa
skôr ,než idem spať.

Do snov sa mi vkráda
oblečená do hmly
je krásna a mladá
vieš taká ,s rozprávky.

Zvykne ma pohladkať
od hlavy k pätám
no zabúda naznačiť
kde je kľúč k dverám.

Ref.:
Kľúčik k dverám
od lásky
nemusí byť zlatý.
Hlavne aby bol
ten správny
a nech sa nikdy nestratí.