Jesenná nostalgia
http://citanie.madness.sk/view-10148.php
Tiene duší vtierajú sa oknom na podlahu,
nehybne stoja, čakajúc na zázrak tmy.
Slnko pomaly stráca silu a tíši svoje
vášne. Zalieza za obzor a žeravé údy
naťahuje na vrcholkoch šedých kopcov.
Štafetu prevzala čierna noc a zapaľujúc
lampáše hviezd, pozýva jesenný chlad
na opustené strechy domov.Otrhané šaty
stromov pomaly zvlieka čas. Kvília melódiu
popraskanej kôry,ukrývajúc svoju miazgu
v letokruhoch.
A LUNA čriepok zrkadla, nad vodou skrehla,
prechladla. Pri každok kýchnutí postriebri
tenký celofán na hladine rieky. Drobné netopiere
čipkujú temný obzor nekonečnej scenérie
prírody. Vonku umiera leto a vo mne sa zažala
nostalgia dlhých nocí.
Mrazivý vietor zbiera silu a opiera sa do okeníc.
Život sa spomalí , až kým úplne nezastane
v prvom snehovom záveji. Blažené je len svetlo
ľudských príbytkov, čo ukrýva čaro domova....