ZMYSEL
http://citanie.madness.sk/view-10169.php
Tak čo, milý čitateľu - aj ty sa zamýšľaš ako to ten skvelý Boh zariadil? Tá neuveriteľne dokonalá entita, ktorá plodí nedokonalých trtkov ako som aj ja, ako si aj možno ty (to už posúď sám). Pretože na tomto svete sú tí dokonalí, ktorým nič nechýba a nevedia pochopiť otázke o zmysle života, a potom tí, ktorí tu neprišli s dokonalými postavami a geniálnou psychikou, tí ktorým hovoríme chudáci, retardovaní a podobne krásne názvy. A sú tu aj jedinci ako ja, ktorí už nemôžu veriť tým rozprávkam o dokonalosti nášho stvoriteľa, pretože vedia o všetkých svojich nedokonalostiach, ktoré ich každý deň ubíjajú.
Som mizerným hlodavcom prežívajúcim zo dňa na deň, rád by som existoval tak ako iní, každý deň sedel s partiou, mal pocit istoty, že všetko ide podľa predstáv, že som potrebný, že ma má niekto rád atď. Namiesto toho sa každý deň zožieram svojimi nedokonalosťami, svojou hanblivosťou, sociálnou fóbiou. Predstav si, milý čitateľ, stretneš osobu, ktorú máš veľmi rád, možno ju aj platonicky miluješ, pretože v tomto prípade je možná iba platonická láska, a správaš sa ako idiot, rád by si s ňou komunikoval úprimne, uvoľnene, otvorene, ale nejde to, si ako v kŕči, stojíš vedľa nej a úporne rozmýšľaš ako ju zaujať, ako sa zase nestrápniť. Nevieš čo si o tebe myslí, môžeš iba dúfať, že ťa nepovažuje za úplného neschopáka. To som ja, to je moja osobnosť, ale stále to predstavuje iba jej zlomok. To nie sú iba vzťahy s dievčatami, to sú vzťahy s každým iným človekom okrem mňa samotného. V skutočnosti to ani nemôžeme nazvať vzťahmi, deň čo deň sú to len pokusy vzťahy vytvoriť. Preto odmietam tento život outsidera, odmietal by som ho ak by som hodnotil takého ako ja, ktorý by si neuvedomoval svoju beznádej a neschopnosť a odmietam ho aj v situácii, v ktorej sa nachádzam, keď si svoje nedostatky uvedomujem a preto pre ne trpím.
Som blázon uvedomujúci si svoje bláznovstvo, preto si myslím, že Boh nemôže existovať, ak plodí vyšinutých, nedokonalých bláznov ako som ja. Nebudem sa mu prosiť, budem naňho kašlať, tak ako sa on vykašľal na mňa. Vždy ma vychovávali v kresťanskom duchu a napriek tomu sa nemôžem zbaviť pocitu, že ten skvelý Boh nie je tak spravodlivý, keď nás necháva takto trpieť. Ak by som spáchal zločin, tak nech trpím, nech som zatratený, ja som však bezprávie nespáchal, alebo som sa nejako previnil? Asi áno, zrejme som ho urazil tým, že som sa narodil - tak prepáč - dokonalý nemôže zniesť nedokonalého. Narodil som sa, nie som génius, nie som človek dobrých spôsobov, ktorého si radi obľúbite, som to ja - tichý, smutný a pravidelne beznádejný. Proste to mám asi v génoch, nič poriadne neviem robiť, nemám žiadny talent, nenašiel som nič čo by ma napĺňalo, neviem robiť žiadne praktické činnosti, no ani v oblasti duševnej nie som výnimočný. Žijem hlúpy, podpriemerný život, veľakrát sa necítim ako človek, ľudská bytosť, lež ako vec, prvok bez citu, bez života.
dávid 
25. marca 2008 21:34:14
