Začiatok konca a koniec začiatku

Spisovateľ/ka: Elegia | Vložené dňa: 1. februára 2008
http://citanie.madness.sk/view-10188.php
 

                   Sedel som pri okne a nemo hľadel. Začalo snežiť. Prvýkrát túto zimu. Zamyslene som pozoroval, ako snehové vločky ľahko a bezstarostne dopadali jedna po druhej na okenicu. Aké si boli len blízke...  

V tom som zazrel Natáliu. Natália bola iná ako ostatné dievčatá. Nikdy nenosila tie smiešne dievčenské sukničky a opätky. Nenávidela ružovú a milovala čiernu. Opovrhovala tými vecami, ktoré ostatné jej kamarátky zbožňovali. Neznášala leto a bola priam zaľúbená do noci.

Pokožku mala bledú ako tie snehové vločky, ktoré mi ju vždy pripomínali. Na tvári jej tá beloba nenormálne kontrastovala s perami, ktoré boli vždy dočervena rozpálené.(Alebo si ich tak len farbila?)Dlhý čierny závoj vlasov jej padal do hlbokých tmavých očí, ktorých som sa bál. Nielen preto že ich mala vždy pomaľované celé na čierno. Mala v nich čosi, čo som nedokázal vysvetliť...Tie oči som miloval.

Natália nikdy nikomu neklamala, nikdy neplakala, nikdy sa nehrala na niekoho kým nie je, nikdy ste na nej nepoznali, že ju niečo trápi. Iba ten, kto poznal jej oči dokonale by na to možno prišiel. Natália bola zahalená akýmsi čiernym, zvláštnym rúškom tajomstva a ja som ju nikdy celkom nepochopil.

                Niekam  sa ponáhľala a jej chôdza sa mi zdala čudná. Pocítil som neskutočnú túžbu, ale aj povinnosť rozbehnúť sa za ňou. Nemohla ma pochopiť až tak zle...Alebo som jej tým skutočne ublížil?

Vstal, obliekol som sa a vybehol do tej fujavice za ňou. Bežal som, ale stále som bol riadny kus cesty pozadu. Kvôli vetru a snehu som dobre nevidel, kam kráča a zrazu sa len kdesi medzi stromami na začiatku malého lesíka, kam sme kedysi chodievali, stratila. Šiel som za ňou sneh nesneh. Tiež som vošiel do lesíka a po chvíli som ju zbadal. Sedela na zamrznutej lavičke pri rybníku. Na lavičke napichanej spomienkami, na lavičke presiaknutej menami zaľúbených, na lavičke tak dobre známej. Schoval som sa za strom a premýšľal, čo spraviť. Vtom mi udreli do očí akési vyryté písmena na kmeni stromu.

ĽÚBIM  J.          ĽÚBIM  N.

 Zamrazilo ma. Nie kvôli tomu chladu tu vonku...  Otočil som sa a zahľadel na Natáliu.

                                 

                                                      *******

 

                    Videl som plakať už kopu dievčat. Plakali tak neskutočne trápne... Akoby nasilu. No Natália plakala inak. Plakala tak krásne, až z toho bolo do plaču aj mne. Vtedy som ju takúto utrápenú zažil prvýkrát. A keby som nevidel tie jarčeky sĺz, ktoré jej stekali po lícach vyštípaných mrazom, ani by som nezistil, že plače. Nevydávala žiadne hlúpe vzlyky, nepoťahovala nosom ani si ho hneď na to nesmrkala do ružovej kvetinovanej vreckovky ako iné. Ona plakala tak potichu, nehlučne a nebadane až to bolelo. Z jej očí sálal toľký smútok a zármutok, koľký som ja jakživ necítil. Po chvíli som vyšiel zo svojho ,,úkrytu" za stromom a prisadol som si k nej na lavičku. Pozdravil som ju. Zadívala sa na mňa, akoby vonkoncom nerozumela, čo som jej povedal. Spýtala sa ma čo tu robím a rukavicami s odstrihnutými prstami si rýchlo začala utierať slzy, ktoré však tiecť neprestávali. Odpovedal som, že som len tak išiel okolo. Povedala mi, aby som neklamal. A potom, že mám zmiznúť. Chápal som, prečo to povedala a tak som sedel ďalej. Opäť mi povedala, že mám zmiznúť. Bolo na nej vidieť, aká je nesvoja, že ju ktosi vidí plakať. Tak som jej povedal, že sa za to nemusí hanbiť, a že sedieť na lavičke môžem tak ako ona. Nechápavo sa ma opýtala, za čo sa nemusí hanbiť. Tak som jej odpovedal. Namietla, že nikdy neplače. Keď som sa jej opýtal, ako mi potom vysvetlí tie slzy zliezajúce po jej lícach, povedala, že jej iba slzia oči od kontaktných šošoviek. Nijaké nenosila...

Poradil, som jej, aby neklamala. Zamrmlala, aby som sklapol. Nato som dodal, že ju chápem.

Sedeli sme tichučko. Začali jej po nose padať ďalšie čierne slzy. Chytil som ju za ruku. Najprv sa mi zdalo, že si ju vytrhne, ale nechala ju v mojej dlani. Bola ľadová. Zrazu, ani neviem prečo, ako to dokázala, ale začal som plakať aj ja. Keď som si rýchlo začal utierať do bundy slzy, pevnejšie ma chytila za ruku a povedala, že sa nemusím hanbiť, že ma chápe. A tak sme spolu plakali. Ja a Natália.

                                                         

                                                          ***

                           Začalo sa zmrákať a ona po dlhom tichu prehovorila, že má chuť skočiť do toho rybníka. A viac nevyplávať. Zašepkal som, aby nebláznila. Natália mala často šialené nápady, ktoré chápala len ona. Povedala, že neblázni, že to urobí, lebo aj tak nikomu nechýba.

               Chytil som ju aj za druhú ruku a vyhlásil, že keď skončiť, tak spolu. Tak ticho, že som ju ledva počul, zašepkala, že ma ľúbi, ale že to je už teraz jedno.                            

                Kým som stihol pochopiť jej slová vytrhla sa mi, roztiahla ruky ako vták a pomaly sa hodila do rybníka. Kým spadla, zašepkala: ,,Chcem vidieť, ako to v pekle vyzerá." Padala ako v spomalenom filme. Ako tie vločky na zem. No na rozdiel  od nich celá čierna ako tma. Padala ticho a neuveriteľne. Ostal som tam sám sedieť a len nemo hľadieť na miesto, kde zmizla. Zamrzla mi duša. Až vtedy som to pochopil...

,,Ale veď mne to nie je jedno!"

 Zvreskol som do noci a hodil som sa za ňou.

                                                           ***

 

Áno, zvreskol som. Ale nie kvôli tomu, že by som prišiel o Natáliu. Bolo to kvôli tomu, akou silou, až nečakanou na takú krehkú osobu ma pleskla po hlave...Povedala, že ju vôbec nepočúvam a rozčuľovala sa, že toto robím vždy...

Sedel som na tej istej lavičke, S NATÁLIOU a s hlúpymi predstavami v hlave...Teraz som opäť spadol  ,,na Zem" a odľahčený od strachu pozrel na rybník. Bol úplne zamrznutý...Navrhol som Natálii, či sa nepôjdeme korčuľovať. Bola to asi prvá spontánna vec, ktorú som za posledných niekoľko týždňov urobil. No Natália sa na mňa iba pozrela s pohľadom typu: Tebe určite haraší...a namietla že nemáme korčule. Keď som trval na svojom, povedal, že to nie je problém, zadívala sa na mňa ešte zvláštnejšie. A  potom sa tak krásne, ako to vie len ona, usmiala a opäť mi začala nadávať do bláznov. Vedel som prečo. A bol som rád. Odtiahol  som ju na rybník a ,,šaleli" sme ako malé deti. Lietali sme sa medzi brehmi, skúšali, koľko rybník znesie. Bez korčulí. Natáliine trampky, neprekážalo jej, že už aj december sa pomaly končil,  si to odniesli.

                  Keď už bolo okolie natoľko pohltené tmou, že som nevidel ani Natáliine žiariace oči, ktoré konečne boli ,,jej" po niekoľkých týždňov, chytil som ju opäť za ruku, ktorú sa mi už vôbec nepokúšala vytrhnúť.

Šiel by som s ňou aj na kraj sveta. A tak som skončil tam, kde som začal. Začali sme s Natáliou tam, kde sme prestali.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
joži
10 bodov - odporúčam
U mňa za 10-citlivé a krásny prirodzený jazyk.  
Spisovateľ/Autorjoži Pridané dňa23. novembra 2014 17:20:39
Kamil
8 bodov
u mna za osem bodov...  
Spisovateľ/AutorKamil Pridané dňa1. februára 2008 23:55:47
:) dakujem...a co si ti pacilo resp. nepacilo?  
Spisovateľ/AutorElegia Pridané dňa2. februára 2008 11:19:15
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8