Malý slon

malý slon klope na dvere

skrýva sa pod košeľu

je všedne nevšedný

je ľudsky neľudský keď odchádza 

teší sa na leto

ako anjel

čo ma prilietava zachraňovať

malý slon s chobotom z pravdivosti

zakrýva si ním oči pred bláznovstvom

chodí po izbe a tvári sa že premýšľa nad nekonečnom

pri tom iba prežúva piškóty

ktoré som mu dal na večeru

malý slon je krásny

keď mu vravím o šťastí

žiari a ja žiarim s ním

„stretlo ma a ja nesnívam  „

hovorím k nemu trochu vzrušene

pochopí a usmeje sa

tak ako len slony vedia

malý slon každý deň ako obyčajne

vstáva o pol jedenástej

a láme si hlavu nad ľuďmi

zvlášť nad mojimi priateľmi

o ktorých mu rozprávam v momentoch

keď neuvažuje o konci sveta

malý slon je trochu ako boh

vie ale nepovie

iba s úsmevom prikyvuje

malý slon rád počúva o láske

o ženách dievčatách a tak podobne

nerozumie prečo je láska láskou

nerozumie prečo trpím pre väzby

ktoré sú jednostranné

malý slon je nekonečný

pred tým než zomriem

nasypem mu tonu piškót do misky

ako vďaku že tu so mnou bol