Nikto

Vždy znova zakúšam trpkú

príchuť prehry.

A večne ostávam davom

nepochopená.

Otázky v očiach hľadajúce

odpoveď v nebi sú márne.

Márne mi je i dýchať,

no navnivoč vyjde i žiaľ.

Som bytosť od nikiaľ a bežím

nevedno kam.

Priepasti sa prehlbujú, strácam

záujem ísť.

Stojím na dne fontány,

nič necítim.

Necítim zimu,necítim chlad,

necítim slnko, necítim mráz.

Som zlá, či dobrá som,

že som či nikto som?