Čakanie dlaní

Dve ruky majú spojené dlane
môj pohľad zakaždým spočinie na ne
duše ich splynuli, radi sa majú
možno aj ja podlahnem tomuto stavu

desiatky kilometrov
svetlá cudzích miest
oddelujú spojenie snov
s tou krásou jedinečnou

dva týždne doba je dlhá
čakanie stále srdce mi trhá
možno tie týždne sú ale ľahšie
než iba čakať kedy čakanie začne

stojím a hladím na hodiny
hladím a čakám na ne rád
viem, že sú to iba krátke dni
že čoskoro s ňou tam budem stáť

nech sa nám myšlienky uležia
nech duše si oddýchnuť môžu
nech starosti sa na chvíľu odložia
tieto chvíle vrývajú sa mi pod kožu

pretože si možno zmätená bola
z mojich slov z úst nevypovedaných
pred tebou vyskytla sa pravda holá
že aj ty si jedna z milovaných

možno si v to nedúfala
možno si v to neverila
ale jedine ty si mi srdce vzala
a v tvojom si ho uväznila

bola si jediná, čo dokázala verše splodiť
starosti držiteľa pera za hlavu hodiť
ty si viedla písmo s rýmom
ty si dala farbu na plátne sivom