Moja Mirka

Už ma otravuje druhý rok. Svojou svižnosťou prekvapuje svoje okolie. Útla čiernovlasá divožienka vedľa mňa, má každý deň dokonalú výhovorku na všetko čo je pre ňu únavné. Unudená školou sa do nej dennodenne vracia. Na tvári sa jej zjaví šťastný úsmev hneď čo sa dozvie, že odpadlo pár hodín učenia. Lenivosť je jej dobrá kamarátka a vytrvalosť ju zďaleka obchádza. Po zazvonení svižne schmatne svoje veci a už jej niet. Nie vždy je však Mirka pohodlná. Občas sa u nej prejaví cieľavedomosť a húževnatosť. Najčastejšie je to po dlhodobej neprítomnosti. Príčina je samozrejme neznáma. V tomto stave sa ťarbavo dotiahne na hodiny a snaží sa patrične využiť svoje vedomosti. Nakoniec ju aj tak vždy dostane tá lenivosť. Niektoré veci sú pre mňa nepochopiteľné. Ale vždy budem veriť v jej nevinu. Veď každý má svoju slabú chvíľku, no len to, že ona troška častejšie.