Prosba

 Stála, čakala na neho
dúfala, že ho uvidí,
ale vyhasol plamienok
v jeho duši vyrytý

na jeho kríž kvety nosila
nech sa vráti ho prosila
znova žiadala odpustenie
u boha pre neho vzkriesenie

bledli jej ruky, bledla jej tvár
nemohla stále zabudnúť naň
stále v očiach videla kríž
nenašla pred ním v duši skrýš

na jeho kríž sviečky nosila
do dlane srdce by vložila
znova žiadala odpustenie
u boha pre neho vzkriesenie

nebolo jej srdce, nebolo tam
bola bližšie k nemu a ďalej k nám
stále v duši jeho mala oči
pohľadom ostatných už stále bočí

na jeho kríž božtek nosila
už v nej nebola žiadna sila
posledné žiadala odpustenie
u boha pre neho vzkriesenie

tu hlbina razom sa otvára
vkročila do kobky pod tú zem
so svojim milým sa stretáva
myslela ona, že to sen

on chladný, oči má bez citu
raduj sa má milá veď si tu
nemysli na život, na život zo zeme
krásy temnoty my tu uzrieme
môj milý, veď ja ťa milujem,
ale či spev tu začujem?
tanec a radosť zemských krás
počuť a vidieť chcela bych zas
keďže si do kobky vkročila
a mňa si takto zočila
môžeš už len ticho bdieť
pretože niet už cesty späť

chcela sa radovať v objatí
miesto toho je v zajatí
dostala na nohy okovy
zavraveli pred ňou závory

milovať chcela ho, milovať tak
tak ako slobodu miluje vták
sloboda pre ňu skončila
zo skaly zo žialu skočila

chcela ho milovať, milovať zas
vzdala sa preto aj zemských krás
ale on srdce kamenné mal
teraz má v srdci aj ona žiaľ