Stretnutie na inzerát

Bol teplý letný večer. Johny sa pomaly vliekol hore na kopec, kde ho čakala Agáta. Bol dosť nervózny. Prišiel za ňou, ale držal si odstup a bál sa jej pozrieť do očí.
„Ahoj" Prelomila lady teda ona.
„Čau..."
„Ty si tu na ten inzerát?" Premerala si ho od hlavy k pate.
„Obávam sa, že áno..." Pozrel kamsi do blba.
„Bojíš sa?" Uškrnula sa.
„Ja? Ale nieee! Heh..." Nazbieral odvahu a konečne sa na ňu prinútil pozrieť.
„Vybral si pekné miesto."
„Ďakujem. Poradil mi to kamarát, no teda skôr známi. Vlastne som tu o tom niekde počul..."
„Aha, zaujímavé..." Povedala Agáta jemne sarkastickým tónom, ale Johny to hneď pochopil a cítil sa zahanbene. Nastalo ticho. Ona čakala čo sa bude diať a on sa snažil povedať čosi múdre. Vo vnútri bol však zvedavý iba na jednu vec. Už to dlhšie nevydržal.
„Ty už si to niekedy robila?"
„Iba raz..." Odpovedala pohotovo.
„A ako...?"
„No fajn, bolo to skvelé."
„Vieš všetci mi hovorili aby som to nerobil, že je to hlúposť. Že vraj to nemá žiadny význam."
Agáta sa zasmiala.
„A čo podľa nich ma význam?"
„No ja neviem... Práca, peniaze... kariéra, účty v banke, autá... jednoducho byť dospelý..."
„No... ja som sa tiež bála. To všetko sú dôležité veci, ale toto je niečo úplne iné. Je v tom oveľa viac."
„Ja viem... No dobre, tak poďme na to..." Povedal a úplne mu pri tom vyschlo v krku. Agáta na ňom videla, že nevie kde je sever.
„Máš deku?" Spýtala sa.
Prikývol, z chrbta zvesil tašku a vytiahol huňatú teplú prikrývku.
„Daj pomôžem ti." Ponúkla sa a rozprestreli ju na zem. Nečakala a hneď si ľahla. Johny sa ešte poobzeral po okolí, utrel si spotené ruky do trička a ľahol si ku nej. Opäť zavládlo ticho.
„Ehm... No tak, to je to fakt super..." Povedal, ale vôbec to nemyslel úprimne.
Agáta sa posadila a opovrhujúco povedala: „Ale veď to ešte nie je ono!"
„Aha, hups..."
„Počkáme kým sa zotmie."
„Ok." Opäť sa zdalo, že nastane ticho. Tomu chcel zabrániť a tak ho až teraz napadla jedna dôležitá vec.
„Inak, volám sa Johny."
„Agáta, teší ma."
Už sa jej chcel opýtať také tie ďalšie tuctové reči, ako kam chodí na školu alebo jej obľúbené jedlo. Ona sa, ale tvárila trochu odmerane akoby tam ani nebol.
„Pozri už zapadá slnko!" Vykríkla.
„Óóó, áno, je to pekné."
„Ešte uvidíš čo je pekné." Povedala nadšene a asi prvý krát sa na neho usmiala. „Priprav sa." Dodala.
Johny síce nevedel ako, ale snažil sa pripraviť.
Onedlho nastala tma.

* * *

„Úžasnééé..." Nadšene dokola opakoval rozvaľujúc sa po deke.
„Áno, to je." Zdieľala jeho spokojnosť. „Toto v meste nezažiješ."
„Prečo vlastne nie?"
„Neviem... je tam veľa svetla, smogu a tak..."
„Sú úžasné..."
„Hej, hej... a dnes sa na ne už nikto nedíva."
„Škoda."
„Musím už ísť." Pozrela sa na hodinky a vstala.
„Budeme sa spolu ešte niekedy dívať na hviezdy?" Pýtal sa Johny baliac deku.
„Jasné, rada. Zavolaj. Maj sa!"
„Ahoj."
Agáta mu venovala ešte jeden úsmev a potom sa po vyšliapanej cestičke vydala do žiariaceho mesta. John si vyložil ruksak na chrbát, ešte raz sa pozrel na krásnu oblohu a tiež odišiel domov.