Listy zoslané z neba
http://citanie.madness.sk/view-10380.php
Pozorujúc mihotavé farby jesene vôkol mňa, si sadám na lavičku. Myšlienky vynárajúce sa z vnútra nedokáže utíšiť ani šibalský príjemný vánok, ovievajúci krivky mojej tváre. Niekde v diaľke šantia spadnuté listy pohládzané pestrými odtieňmi Božieho úsmevu. Musím sa usmievať... Nedá mi neusmiať sa... Na vode sa špliechajú otužilé kačky a na lúke oproti vykúkajú z lesa srnčie hlávky a ako keby to nestačilo, nado mnou po konári prebehla malá veverička... „Krása!" Moje srdce sa zachvelo nehou a láskou.
Z vrecka mi zrazu vypadol malý ošúchaný lístoček, husto popísaný od hora až dole. Zdal sa mi povedomý... Opatrne som sa nahla a roztvorila tento „kúsok papiera". Neviem ako sa to stalo, snáď mi ho tam vložil sám Anjel strážny. Slová, ktoré sú podstatou... slová, hovoriace za všetko... slová, v ktorých je vyjadrená podstata Božích slov zoslaných k nám - listov zoslaných priamo z neba...
„Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými a lásky by som nemal... ničím by som nebol... a tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri, no najväčšia z nich je láska."
(1 Kor 13, 1 - 13)
Bola som užasnutá a cítila sa tak blažene... Veď to určite poznáte. Ani som si nevšimla, kedy si Niekto vložil dlaň do mojej. Je to ten, bez ktorého je môj život iba taký polovičný. Ticho som šepla: „Ľúbim Ťa..." Nemusel ani odpovedať. Jeho žiariaci pohľad ho prezradil... Vždy vidím v ňom celú hĺbku milovanej duše. Hltavo som vpíjala lásku celou svojou bytosťou. „Mám Ti odkázať, že si milovaná...Ľúbim ťa..."
Slniečko nás objalo svojimi lúčmi a ja som potvrdila bozkom na čelo prijatie jedného z mnohých listov, ktoré mi PánBožko zoslal....
„Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba..."
(Jn 3, 27)
Ďakujem za dar lásky, za to, že sa môžeme ňou navzájom obdarúvať každú sekundu nášho pobytu na tejto Zemi.