VIANOCE

Patria medzi najkrajšie sviatky v roku. Rodina sa po dlhšej dobe stretne, spolu sa radujú a oslavujú. Všetci sú NAOKO šťastní. No eufória zmizne vtedy, keď príde január a je čas ísť do práce. A život ľudí sa opäť vracia do tých istých zabehnutých koľají. Nie je to smiešne? Myslím to tak, že človek si cez sviatky uvedomuje aké sú vzťahy v rodine možno viac ako inokedy. Vtedy jediný deň v roku na Štedrý večer sú všetci k sebe milí a vľúdni. Prečo ale takí nie sú celý rok? Veď keď niekoho mám rada, tak mu to poviem alebo ho poprípade obdarujem napr. keď má narodeniny, meniny alebo len tak pre radosť a nečakám predsa na Štedrý večer, kým vytiahnem nejaký darček? Je to KOMERČNÉ a od veci! Hráme sa, že sme k sebe dobrí, ale sme naozaj takí, nepretvarujeme sa? A keď sviatky pominú tak aj to dobro, čo je v nás občas odíde preč, naše predsavzatia do nového roka sa rozplynú tak rýchlo ako sme ich ešte deň predtým vyslovili. A sme zase takí ako predtým ženieme sa za kariérou, drieme v práci od rána do večera, aby sme zarábali viac a mali viac a máme viac? Podľa mňa nie, lebo si nevážime čo máme a prichádzame potom o to! Netešíme sa z toho, lebo to čo máme nechceme a to čo chceme ešte nemáme. Akoby sme žili v dvoch časových pásmach. Prenasleduje nás MINULOSŤ A BUDÚCNOSŤ a nežijeme v PRÍTOMNOSTI! Samozrejme, ČESŤ VÝNIMKÁM!