...len slová?

Nikdy som sa necítila takouto beznádejou obklopená
Ako keď plameň poslednej sviečky zhasne
keď aj tá nádej, čo ste mali je znova udusená
všetko čo bolo kedysi také krásne
stáva sa len úbohým a nepatrným zrnkom minulosti
a mňa to desí
mám občas pocit akoby mi vyrvali vnútornosti
pýtam sa prečo tu teraz nie si...

Zaťahujem oponu pred skutočným svetom
stojím na javisku.........v tme.
Milovala som kvety...
Raz znova chcem privoňať k nádherným farebným kvetom
A tak pýtam sa Boha, prečo sa deje toto práve mne???

Hovorím sama sebe, buď silná, veď ty to dokážeš!
Musím hlavne veriť
podarí sa mi to raz snáď všetko zmeniť...