dobodaná duša...?

Slzy stekajúce z uplakaných očí,
Snažím sa nepýtať kedy tvoj pohľad zočím,
Či to moje srdce vôbec zvládne, nie som si istá,
Toto je všetko len moja myšlienka hmlistá.
Prečo sa toto stalo pýtam sa stále,
Moje srdce už vôbec nemá na mále,
Ono totižto umrelo a stratilo tlkot, ktorý donedávna malo,
Nerozumiem ako...prečo sa to stalo...

Cestou do raja si sa mi stratil,
Pána Boha prosím, aby mi ťa vrátil,
Nech toto nerobí, nech nebere mi celý svet,
Tú jedinú nádej,svetlo...vráť mi Bože hneď,
Nedokážem žiť bez teba.......

Si mojím všetkým...
Kvôli tebe zaspávam, aby som ráno mohla znova vstať,
Prečo láska musí tak veľa mi brať,
Pochopiť toto sa ani nesnažím,
To čo Boh ti dáva si vôbec nevážiš?
Nehovorím, že som niečo viac, to rozhodne nie,
No všetko, čo sa stalo, chápem ako moje zlyhanie.

Prečo tá silná láska v ďiaľke sa stráca,
Srdce nevníma nič, len priveľmi krváca,
Zbytočné otázky, na ktoré nepoznám odpoveď vôbec žiadnu,
Moje srdce umrelo, myseľ a duša už len chradnú...
Všade je teplo, no ja vnímam len zimu strašnú,
Nemôžem povedať, že vidím moju budúcnosť odteraz ako krásnu,
Bez teba môj život stratí farbu a bude len čierny,
Neverím, že túto bolesť niečo zmierni...

Musel by sa stať zázrak, no ja ťa stále milujem,
A navždy budem, to sľubujem...
Rýchlo umieram pochovávaná tou nenormálnou láskou, ktorá bude pre mňa večná a rovnako krásna,
No ľutujem, že tvojou vinou moja nádej zhasla...

Moje srdce znova a znova od bolesti praská,
No o tomto je bohužiaľ asi tá pravá láska...