PRE MOJU STRATENÚ LÁSKU

Mesiacik pomaly ukazuje svoju tvar, na nebi zavladne hviezdny raj. Vsetko v okoli stichne a ide spat, len ja zacinam o Tebe nahlas premyslat. Niekde tam v diali lezis, a na nebo tiez mozno hladis... Hladas tam svoju hviezdicku malicku, ktora pohladi tvoju neznu tvaricku... Predtym ako ocka zavries, a na spanok sa das, v duchu porozmyslas, komu teraz po rozume asi tak behas... Stavim sa, ze tusis, ze aj mne, ale to zatial ostane prisne tajne =) Sladku noc takto v duchu chcel by som ti popriat a po anjelikovi odkazat, nech sa ti nieco pekne sniva, ved on sa na Teba z neba diva... Mesiac uz pomali oblohu zdobi, Hviezdy ale este neziaria na nebi. Z postele na ne prekrasny vyhlad mam, a pritom na pekne veci spominam. Pozeram na hodiny, aky neuprosny je cas, bije stale a ukazuje viac a viac. S kazdou sekondou sa citim byt o cosi starsi, s kazdou pribudajucou chvilkou o nieco zivsi. Rozum zrazu zastavi sa mi a ostane stat, nad jednou otazkou si nevie rady dat... Rozmysla preco som prave tu a Ty tam, preco je nebo modre, a ja sa usmievam... Preco preco preco je to prave tak... ? Je to osud, alebo je to uz raz tak... Preco sa clovek rano budi, a vecer ide spat. Preco sa ludia miluju, a kazdeho ma niekto rad. Je to niekde vpisane, v knihe zivota, alebo osud a stastie svoje si kazdy tvori sam... ? Oci si zatvaram a tvoj obraz v mysli crtam, tvoj pohlad, tvoju tvar, moje stastie - tvoj dar... Ruky potia sa mi uz len pri tej predstave, ze jedneho dna sa nas sen naplni... Kedy vsak sa toto nastane ? Mozno skor, nez sa nazdame... Vsetko je to v rukach osudu a ten ma silu nevidanu... Kiez by si mohola prehovorit ho a povedat, ze koho mas tak rada... Na tieto slova si vsak este chvilku pockame, lebo s nicim sa nema ponahlat a vsetko chce svoj cas =)) Tvoj hlas znie tak sladucko, tvoj usmev musi vyzerat anjelsky neznucko. Pohlad tvojich oci ocari aj slepeho, dotyk tvojich dlani rozveseli smutneho. V tvojom objavi stratit by som sa chcel, v tvojich slovach by som rad tu zmiznutu nadej nasiel. I ked vonku prsi, slnko ti na cestu svieti. I ked mas mozno teraz na tvari smutok, tvoje srdce zdobi nekonecni radosti kvietok. Ak sa teraz usmejes, vonku za oblokom mi duhu vycarujes =) Pytam sa sam seba, chcem tak strasne vela? Zopar tepluckych slov a kusok teba. Maly boztek kazdy vecer na licko, nech spinka sa mi krasne, sladucko. Ked sa mi usmevik z tvaricky vytrati, zajdem za tebou a v momente sa mi navrati. Ked sa budem radovat, tak z toho, ze mozem vedla teba stat. Preto pytam sa znova, chcem tak strasne vela?