Nádej
Spisovateľ/ka: Andrea 320 | Vložené dňa: 3. januára 2006
http://citanie.madness.sk/view-1060.php
Raz dávno stretla som ťa, bol si môj priateľ najvernejšíhttp://citanie.madness.sk/view-1060.php
Mali sme sa radi, všetkým, pripadali sme strašne smiešni.
No my, povzniesli sme sa, ako biele holubice mieru
Náhle sa všetko zmenilo, tieto chvíle mi srdce derú.
Zmenil si sa veľmi, ja viem, že si ma stále tíško ľúbil,
No ty, tvrdá duša, srdce tvrdé, si svoju lásku hubil.
Ľúbim ťa a ty to vieš, len ty ma s nehou v srdci objať smieš.
Už sú kocky hodené a rozdané sú karty,
Ako vtedy v noci, pamätáš sa? Vtedy na Latino párty...
S takou vášńou brával si ma do tancu, vyhľadával dotyky...
Už vtedy ľúbil si ma stále viac a viac, a ja oddávala som sa ti chtiac – nechtiac.
Neodvrhni lásku moju a neuzavri srdce svoje,
Daj mi šancu, nech vložím ti do dlaní horúce srdce moje,
Čo bláznivou láskou túži po tebe...
Chýbaš mi, tak veľmi, tak veľmi túžim po tvojom objatí!!!!!
Chcem tak veľa? Túžim iba po šťastí.
Unes ma z tohto sveta tvrdého, miluj ma a nemaj strach...
Naša láska, nezmení sa na púštny prach.
Neboj sa sklamania a dôveruj mi nežne, ukážem ti lásky svet,
Uvidíš, naša láska bude ako nádherný kvet.
P.S: otvor oči, láska je príliš blízko ako si myslíš...