Amor
Spisovateľ/ka: Andrea 320 | Vložené dňa: 3. januára 2006
http://citanie.madness.sk/view-1061.php
Tak nadherny zimny den!http://citanie.madness.sk/view-1061.php
Prvykrat stretol si ma, bezradnu a plnu ocakavani...
Zazrel si moje oci, ktore vryli sa ti navzdy do pamati.
Ach, necakala som ze budes az taky vysoky...zlakla som sa.
Prvykrat stretli sa nase pohlady, vsetci boli uzimeni, len my dvaja – ustrachani...
Vsetko bolo pre mna zrazu nove, zlakla som sa.
Bol si pre mna cudzi clovek a zrazu – si moj priatel, zmenila som sa.
Ach, necakala som ze budes tak dlhe vlasy mat...
Ale to je problem nepodstatny, nebudeme sa nim zaoberat.
Tak velmi by som chcela vediet, ake pocity mal si vtedy prvykrat...
Ja som bola velmi ustrachana, no teraz – mam taku chut sa s tebou hrat.
Kde bol vtedy Amor? Ja nevidela som ho nikde stat...
No urcite bol velmi stastny a musel sa na nas usmievať.
Tak zvlastne hladel si mi do oci...tvoje velke hnede oci.
Nebola som vobec uvolnena a ty si musel to vtedy citit.
Co si si vtedy myslel? To Amor ma tak musel znicit.
Ach, uz vtedy tusila som, ze nekale umysly so mnou mas...
Ja vsak naivna, netusila som, co vlastne zamyslas.
A ty si ma len tisko lubil a najprv nedal si to celkom znat.
Tvoje prve dotyky, tvoje pohladenia tak strasne vystrasili ma!
Ach ty! Co si cakal ze vrhnem sa ti do narucia?
Nehnevaj sa vtedy ak ranila som srdce tvoje...
Potom, zacali sme spoli chodit, ja som si to vcelku neuvedomovala
To bola ta chyba najvacsia, tusim chyba fatalna.
Nechcem aby si ma stratil a nechcem stratit teba,
Znamenas pre mna velmi, velmi vela...
Ziskal si si srdce moje a nezne si sa onho staral...
Konecne uz viem, kde v osudnu chvilu Amor stal...