..odkaz

plaziť sa pred tvojou bránou...prosiť ťa ako žobrák,

ktorý si za posledné kúpil záplatu,

hľadať ťa na každom kroku, aby si konečne prehovoril,

a rosou si potrieť pery od smädu...

to je moja posledná prosba pred tým,

ako odídeš znova

a necháš mi na stole trpko sa usmievajúci list,

v ktorom krvou si napísal posledné zbohom...

snáď postavím sa na nohy

a barlou mi bude nádej v tvare láskavých očí,

predsatva tvojej tváre,

a úsmevu, čo si vtláčal jemne v pery...

----------------------------------------------- 

keď videl som ako prichádzaš znova,

moje oči sa obzreli na stranu inú,

a ruka, ktorú natiahol si pomalým pohybom ku mne,

nenašla svohjo adresáta...nenašla pokoj

vtedy páska opadla z očí

a chyby vyplávali v hladinu,

otvorili sa ako biele lekno,

no poškvrnené...nami