Ty vieš

Hľadala objatie,

nežný dotyk pier,

bála sa stále viac falošných lásky hier.

Dvíhala iných,

no sama vždy padla,

bolesťou srdca potajomky chradla.

Pred pohľadmi skrývala sa,

hlavu sklonenú a v mysli spomienky nemilé,

jediné prianie: nech ten pocit pominie.

Keď už nádej strácala sa,

keď už ani slzy nevládala roniť,

prišiel TEN, čo pomohol jej sa s tým všetkým pobiť.

Podal ruku, zotrel slzy z tváre,

privinul do náručia, nedovolil pád,

dal jej pocítiť, že má ju rád.

........................................................................my hero....