Stratená

Nechce večne doma v mysli s tebou sedieť
A na pár písmen, či slov od teba len čakať,
ale je zaľúbená
Čo si myslíš, asi nemala by vedieť
V najtmavších uličkách mesta tiež nemala by ťa slečinka hľadať
ale je posadnutá
Keď neozveš sa, nevie, čo je s tebou
Nevie aké myšlienky a otázky ženú sa ti hlavou
je strašne zúfalá
V prívalových vlnách depresívnych stavov
Hromadí sa čím ďalej tým viac čudesných mrakov
Je zmätená
Keď stretnete sa tvoje slová sú sladké ako med
No jej v žilách prestáva prúdiť krv a mení sa na jed
Je stratená
Však okrem tvojej lásky netúži už nič iné mať
Len bok po boku chce s tebou stáť
Cíti sa nemožná

Pokým dovolíš jej srdcu tak veľmi krvácať
Dovolíš jej z životov nás všetkých pomaly sa vytrácať
Dáš jej ranu pod pás, dve a možno aj tri
Nezastavíš sa až kým nebudeš mať ruky plné jej krvi
Kým nebudeš ju plne ovládať
Kým nedokážeš všetko celistvé v jej živote polámať
Raz keď zbadáš v diaľke ležať jej telo nehybné
Pochopíš, že to bolo stvorenie nevinné
Nepoškvrnená
Len tebe vernou a oddanou byť chcela
No nikdy sa ani len o tvoje srdce pokúsiť nesmela
Ohrdnutá
Dotknutá
Zlomená
Stratená