Plač

Spisovateľ/ka: Ulrika Noemi Schwabik | Vložené dňa: 25. februára 2008
http://citanie.madness.sk/view-10944.php

Vtedy...

nepadali na zem plátky

dehydrovanej pokožky,

a takisto neožíval úmysel

krájať kaktusy.

Množili sa plány v spleti farieb,

kým neošedli.

Či ja som neoslepla?

Teraz...

už len ťažká vôňa orgovánov

prebúdza eufóriu.

Ruža nie je kvet,

je to cukrové želé,

po ktorom zvýši iba palička.

Utápam sa v hierarchii hodnôt.

Argentínske tango alebo country?

A napokon niekoľkonásobné

al da capo fine.

Rituál zodratých kolien.

Telepatická modlitba

medzi prachom a Božstvom.

Nepočuť tóny.

Smiem prosiť? Pardón. Smiem plakať?

Zmocňujúci sa skepticizmus

pomaly vráža do hlavy

konzervu s ananásovým kompótom.

Mám rada iba mandarínky.

Dáš si mandarínku?

Kto? Ja?

Vďaka Ti, Bože!

Spisovateľov komentár k príspevku

Plač - subjektívne označovaný za prejav slabosti som začala vnímať ako privilégium.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

Mocné obrazy ako "Ruža nie je kvet, je to cukrové želé, po ktorom zvýši iba palička." a "Smiem prosiť? Pardón. Smiem plakať?" to u mňa kúpili. Veľmi pekné kontrasty. Čo mi však vadí je niečo, čo sa zvykne nazývať ukecanosťou. Akoby ti na prvý pohľad prišiel verš príliš obyčajný, tak si tam pichla hustú jazykolamnú metaforu. V jednoduchosti sa častokrát skrýva väčšia krása a potom aj čitateľský zážitok je silnejší.

Radan Furiel

5. marca 2008 00:07:08

To vychádza zrejme z toho, že mám toho veľa čo povedať, ale aj napriek tomu nechcem, aby niekto odhalil moje vnútro. Každé slovo v tejto básni má pre mňa osobitný zmysel a každá veta vyjadruje konkrétnu situáciu, všetko je to však zaobalené v prísnych metaforách, čo väčšinou spôsobuje to, že čitateľ nemusí pochopiť, o čo vlastne ide.

Ulrika Noemi Schwabik

5. marca 2008 08:15:10

toto si pamatam - ako si precitala to tango verzus country

dazda

25. februára 2008 22:35:03

prva polovica ujde...urcite lepsie ako to rymovanie v dalsom texte

horrorvacui

25. februára 2008 18:50:14

9 bodov

Ano aj ja ho vnímam ako odreagovanie sa :)

Ruža

25. februára 2008 18:01:24

Noo, asi ťažké obrazy, pre mňa má zmysel každé slovo, zatiaľčo niekomu nemusí dávať zmysel vôbec nič...Plne chápem...

Ulrika Noemi Schwabik

25. februára 2008 16:05:54

7 bodov

nic nic ma na tom nezaujalo nic nenadchlo prepac ale som objektivny v mojom nazore...okomentuj aj ty mne niekedy moje dielka a striktne tiez hehe...:)

Kamil

25. februára 2008 16:00:36

8 bodov

nezobralo mi to komentár takže už len heslovite - súhlasim s povedaným - menej cudzích slov - ja to beriem po verš Smiem prosiť? Pardón. Smiem plakať? nasledujúci text mi príde nadbytočný

richie

25. februára 2008 13:18:58

ty sa vsak nacpes kde som ja, vsimol si si to ? :D Nie žeby mi to vadilo :D Lena

Lena

25. februára 2008 10:51:05

:D Nove diela sa davaju, clovek nemoze chybat :D

Lukáš

25. februára 2008 10:52:20

ved dobre, nechybaj, alebo moje stastne cislo je dva a nevies si predstavit ako som sa tesila ked som zistila, že dam druha prispevok. a ty sa mi tam sprapacenim... vlastne, nie, nepoviem co.. no a .. tak chapes :P ale neries ma... Lena

Lena

25. februára 2008 18:55:06

Totot sa mi rozhodne paci viac... a s tvojim nazorom na plac plne suhlasim :) Hold niekedy mi sice nesedeli niektore vyrazy a tak ( pri tak dlhej basni sa nie je comu divit) ale v zasade fajn :)

Lukáš

25. februára 2008 10:49:51

8 bodov

pacia sa mi tie poznamky medzi riadkami s ovocim a rastlinami, to tam tak prijemne oživolo podstatu uplne ma dostalo nepadali na zem plátky dehydrovanej pokožky, a takisto neožíval úmysel krájať kaktusy. a: Ruža nie je kvet, je to cukrové želé, po ktorom zvýši iba palička. trosku si skákala ale pacilo sa mi to. a aj ja mam inac radsej mandarinky. :D teda fajn :P Lena

Lena

25. februára 2008 10:49:28

8 bodov

je pekna ale nesedi mi mnozstvo mne umelo znejucich slov

milson5

25. februára 2008 10:48:39