Skroť mi žiaru fialkastú

Raz pochopíš, prečo voňajú mi vlasy májom dažďovým

Prečo ľúbim kľačať v tráve a púpavám skladať rým

Oblieka ma nahé ráno, okúpem sa do jari

Pochopíš, keď uvidíš mi sedieť úsmev na tvári

Hreješ slnkom, sama s tebou, v mláke máčam lem zo šiat

Objavíš chuť prvosienky, keď ma budeš bozkávať

K zemi ťahám búrku z mrakov, skroť mi žiaru fialkastú

Ostrihané zdrapy farieb z dúhy opäť narastú

Keby smeli vtáky klamať, svoj let by skryli pod krídla

Nechápeš čas prekrútený, prečo tmu zas strieda tma

Keby som ti smela klamať, zmyjem v letku vinu z rúk

No som len víla oklamaná a vyhostená z vône lúk