Stretnutie v prstencoch

Radar krátkym zabzučaním ohlásil nový kontakt. Patrik sa prekvapene šiel pozrieť na obrazovku. Podľa letových plánov tu nemala byť žiadna vesmírna loď, dokonca ani tá jeho. Signál medzitým zmizol a tak si ho musel vyvolať na zázname. Podľa vzdialenosti by tam musel byť ľadový balvan s priemerom aspoň sto metrov, alebo menší kovový objekt, teda iná loď. Presunul sa k oknu a pozeral sa daným smerom. Nebolo tam nič, len hviezdna obloha a riadny kus doľava masívny Saturn a jeho prstence. Moment, jedna sotva viditeľná hviezdička akoby zhasla. Patrik si pretrel oči – a bola naspäť. Asi má unavený zrak.

Rozhodne by nerád stretol inú vesmírnu loď a odpovedal na otázky kde sa tu berie, kam letí a tak. Snáď ide o falošný poplach. Ten by zasa mohol znamenať začiatok potiaží s radarom, čo tiež nemohol potrebovať. Túto starú nákladnú loď kúpil vo výpredaji od firmy, ktorá mala faktický monopol na transport tovaru zo Zeme na vonkajšie planéty a nazad. Vrazil do toho všetky svoje úspory, vzal hypotéku na pozemský dom po rodičoch a ručil ešte aj touto loďou. Ďalšie opravy by si bez tohto letu nemohol dovoliť.

Práve preto sa prvý krát v živote rozhodol vedome porušiť predpisy. Dopravná firma musela skorumpovať politikov a úradníkov, lebo získala výhradné práva na najzaujímavejšie druhy rúd a materiálov, ktoré sa ťažili na mesiacoch vonkajších planét. Všetci ostatní dopravcovia museli platiť nehorázne, de facto likvidačné clá. Preto sa Patrik dohodol s kamarátom na Marse o tovare i cene a nenahlásil svoj let, ako by mal. Keď to vyjde, splatí dlžobu a už nebude riskovať. Na Oberone, mesiaci Uránu, naložil plnú loď. Teraz sa blíži k Saturnu, kde treba spraviť manéver, nazývaný gravitačný prak. Tesný oblet okolo ťažkej planéty udelí jeho lodi doplnkový impulz a urýchli ju bez spotreby paliva, aby cesta križujúca dráhu Jupitera a hlavného pásu planétiek netrvala tak dlho.

Musel už prestať vyzerať cez okno a vrátiť sa do riadiaceho centra. O chvíľu vstúpi do medzery medzi prstencami E a F. Hoci je tam dostatočne prázdny priestor, opatrnosť velí byť pri riadení. Za desaťročia používania tejto medzery sa nič nepritrafilo, ale netreba pokúšať. Aby bol gravitačný prak silný, treba preletieť čo najbližšie k planéte, ale všetky ostatné medzery v prstencoch nie sú dosť prázdne.

Už začal voľným okom rozoznávať jednotlivé ľadové balvany, tvoriace prstence. Lenivo sa prevaľovali na svojich dráhach, ktoré im stabilizovali pastierske mesiace. Tentokrát mal Patrik kopu starostí a neužil si to divadlo tak, ako inokedy. Len čo preletel medzerou na osvetlenú stranu prstencov, zatajil dych. Radar bol v poriadku a znova spustil alarm. Čosi naozaj letelo v opačnom smere. Bol to mimoriadne čierny objekt a Patrik ho videl len proti pozadiu jasných balvanov prstenca E.

Taký tvar nemala žiadna loď, o ktorej vedel. Žeby nejaký tajný vojenský projekt? Rusi, Čínania? Nezdalo sa mu to. Čo by armády vesmírnych mocností zaujímalo v týchto takmer opustených končinách? Každopádne ten objekt udržiaval rádiové mlčanie a to Patrikovi vyhovovalo. Mohlo by ísť takpovediac o kolegu, ktorý z podobných dôvodov ako on sám utajuje svoj let? Čierny prízrak očividne vykonával rovnaký gravitačný manéver, ibaže v opačnom smere. Letí von, ale kam? Po chvíľke to skúseným navigátorským okom odhadol. Mieri k Neptúnu. Na jeho mesiaci Tritóne nedávno otvorili nové bane, to by dávalo zmysel.

Loď vstúpila do medzery a zmizla mu z očí. Zároveň sa stratil aj radarový kontakt. Patrika napadla aj možnosť, že by nešlo o pozemskú loď. Niektorí kolegovia rozprávali rôzne historky. Nespomínal starý Pete nejakého čierneho ducha v páse asteroidov? Pravda, bolo to po viacerých poldecákoch, ale nabudúce ho musí pozvať a zistiť podrobnosti.

V skutočnosti to bola mimozemská automatická sonda, ktorá stáročia pozorovala Zem z vysokej obežnej dráhy, ešte pred objavom ďalekohľadu sa presunula za Mesiac a napokon z dôvodov utajenia až do hlavného pásu planétiek. Keď sa doprava začala zahusťovať aj tam, bol čas vrátiť sa k svojim tvorcom s údajmi o pokroku ľudstva. Inteligentný systém samozrejme monitoroval plánované lety, a tak bolo prekvapenie zo stretnutia vzájomné. Teraz definitívne opúšťal Slnečnú sústavu. Po Jupiteri a Saturne využije ešte gravitačný prak Neptúna a navždy zmizne.

Patrik rozmýšľal, čo s tým. Mal by to nahlásiť, lenže potom bude musieť vysvetľovať, čo tu robil a všetko praskne. Zrejme príde o loď aj o dom. Prípadného kolegu určite potopiť nechcel. A nech by to aj bolo mimozemské plavidlo – je povinný takto riskovať? Čo ľudstvo spravilo preňho? Do vesmíru volajúce clá a neustále zvyšovanie úrokov, keď banka zhoršovala jeho bonitu ako zákazníka. „Nie, toto nie som nikomu dlžný,“ pomyslel si, keď mazal záznamy radaru i kamier.