Dilema

„Vidíš tú hviezdu?“
„Ktorú?“
„Tú, priamo nad tým stromom.“
Vzal jej ruku do svojej dlane a vystretým prstom mieril k oblohe.
Bola jasná augustová noc. Vzduch voňal letom, čerstvo pokosenou trávou a obilím. Vedľa nich pukal oheň a zo starého magnetofónu spievali bratia Nedvědoví – pro jednu pitomou holku, pro pár nocí touhy, podved jsem všechno o čem doma si sníš, teď je mi to líto.-
Zišla sa tu partia mladých ľudí, mali sedemnásť a život pred sebou. Červené víno a Sparty kúpené za peniaze utŕžené z predaja lístkov na obedy spravili náladu každému. Dávali im pocit voľnosti, pocit, že ich nik nekontroluje a patrí im celý svet. Zajtra im bude poriadne zle, budú mať opicu a pľúca prefajčené na mesiac dopredu, ale to dnes nik neriešil. Dnes sa žilo.
„Tá najjasnejšia?“
„Áno, presne, to je ona. Tak to bude odo dnes naša hviezda.“
„Myslíš, že je pre nás dosť dobrá?“
„Zdá sa ti, že nie je?“
Potiahla dym a keď ho vyfúkla, spolu s dymom z ohňa stúpali do noci.
„Neviem, zdá sa mi rovnaká ako všetky ostatné. Ako ju zajtra nájdeme?“
„Hm, máš pravdu. Zaslúžime si niečo lepšie.“
Ktosi to už prehnal a jeho žalúdok sa pokúšal vypudiť zo seba nepriateľský obsah.
„Tak náš bude mesiac.“
„Nesiahajme na mesiac, keď máme hviezdy.“ citoval akýsi starý film.
„Ale čo ak chcem oboje, mesiac i hviezdy?“

Kolegyňa akosi príliš rýchlo vypla Bleskovky a tvárila sa, že pracuje. Aj ostatní odrazu vyzerali akosi vážne a zaneprázdnene. Otočila sa, aby videla pôvodcu tohto pracovného nadšenia. Riaditeľ. Aj s tým minule pozorovala hviezdy. Teda ona pozerala na hviezdy, zatiaľ čo on ležal na nej a rýchlymi pohybmi do nej vnikal.
„Dobrý deň.“ pozdravila ho, keď prešiel okolo nej. Mierne sa na ňu pousmial a odzdravil. Nik by nepovedal, že medzi týmito dvomi ľuďmi niekedy k niečomu došlo.

Firemné večierky často takto končievajú. Len by si nikdy nebola pomyslela, že sa to stane aj jej. V ten večer toho vypila príliš veľa. Nie tak, že by nevedela o svete, ale dosť na to, aby stratila súdny rozum. Všetko sa jej zdalo úžasné, všetci ľudia boli neskutočne milí a zajtrajšok v nedohľadne. Pri slaďáku ju začal jemne bozkávať na krk.
„Nejdeme niekam, kde je menej ľudí?“ zašepkal jej do ucha. Aj on sa už vznášal na vlne alkoholového opojenia. Dnes by si ani za svet nespomenula, prečo súhlasila. Asi to bol ten pocit výnimočnosti, že si vybral práve ju, spomedzi toľkých krásnych báb, čo tu boli, spojený so strašnou túžbou po sexe. Alkohol ju v nej odjakživa prebúdzal, no sex so šéfom bol pre ňu vždy tabu. Až doteraz. Vyzeral dobre, bol mladý, pekný a mal v sebe čaro, ktoré sprevádza všetkých, čo niečo znamenajú. Aj sex s ním bol celkom fajn. Užila si to. Horšie však bolo prebudenie. Našťastie sa zobudila skôr ako on. Hlava ju príšerne bolela a nevedela sa zorientovať, kde je. Keď však pootočila hlavou a zbadala jeho nahé telo ležať na vedľajšej posteli, v okamihu sa prebrala. „Čo som to spravila? Som ja ale krava! Doriti, musím sa vypariť skôr, než sa preberie. Nepotrebujem trápne reči o tom, že to bolo síce pekné, ale bol to len omyl, a ako si to má nechať pre seba, pretože to bude najlepšie pre oboch a podobne.“ Stihla sa vytratiť bez toho, aby ho zobudila.

Teraz keď naňho hľadela, rozmýšľala, čo sa z toho vyvinie. Vedela, že sa bojí toho, že niečo prezradí. Mal ženu a deti a povesť váženého biznismena. Usmiala sa. Bolo to vlastne ako chytiť zlatú rybku. Akurát, že tá ti splní len tri želania, kým ona mala teraz v rukách neobmedzené množstvo možností.
„Zišiel by sa trochu vyšší plat.“ napadlo jej ako prvé. „A táto pozícia tiež nie je nič závratné. Celý deň tu sedieť a ťukať do počítača. Mala by som mu skúsiť navrhnúť, nech sa pre mňa poobzerá po niečom inom. Čo takto dať vyhodiť tú odpornú manažerku z marketingového oddelenia, ktorá ma beztak neznáša? Aspoň by som jej vrátila všetky podrazy. A jej miesto by sa hneď uvoľnilo – pre mňa.“ Pristihla sa pri tom, že sa stále prihlúplo usmieva. Zlatá rybka, koľko z teba vyťažím?
„Vážne by si to spravila?“ ozvalo sa jej svedomie. „Nestačí, že si sa s ním vyspala, ešte chceš z toho aj ťažiť? Nepripomína ti to niečo? Platenie za sexuálne služby sa v civilizovanej spoločnosti nazýva prostitúcia.“ Úsmev jej zmizol z tváre rovnako rýchlo, ako sa tam usadil.
-Nesiahajme na mesiac, keď máme hviezdy.- Chcela oboje a teraz to mala na dosah.
Zablikal jej nový mail. „Príď ku mne do kancelárie.“
„A je to tu. Ide sa zúčtovávať.“ pomyslela si v duchu. No už teraz vedela, čo mu povie. Povie mu, nech na to zabudne, rovnako, ako na to zabudla aj ona. Nikdy sa medzi nimi nič nestalo.
Chcela mesiac aj hviezdy. No ak by si ich teraz vzala, vzdala by sa niečoho väčšieho. Vzdala by sa slnka.