Stretnutie s policajtmi

Ako som si urobila „vodičák“, vždy ma zastihla žalúdočná nervozita, keď som prechádzala okolo policajtov. Našťastie mňa, ako vodiča, rok a pol nezastavili. No tieto Vianoce sa všetko zmenilo, a ja som mala tú česť v priebehu troch týždňov hneď dvakrát.

Prvýkrát som medzi sviatkami na zľadovatenej ceste, ktorá nebola posypaná dostala hodiny a „ťuklo“ ma bočnou stranou do oprotiidúcej „octávky“. Chvejúcim sa hlasom, som zavolala „dopravákov“, že som mala nehodu. Vodič octávie vystúpil, a s optimizmom v srdci zahlásil:

„Aj vy máte služobné?“ – zasmial sa.

Mne spočiatku moc do smiechu veru nebolo, ale potom som si uvedomila, že sa nič strašné neudialo a moje napätie povolilo.

Čakali sme teda na policajtov. Po necelej trištvrte hodinke prišlo veľké auto dopravnej polície, z ktorej vystúpil len jeden ujo policajt. Bolo mi čudné, že prišiel sám – veď vždy chodia dvaja – jeden pozná cestu tam a druhý späť.

Po zistení priebehu nehody si ujo policajt od nás vyžiadal doklady. Ako správna (i keď nafarbená) blondínka som premýšľala, či to nemám skúsiť so zrkadielkom. Možno by zistil, že sme obaja príslušníci polície, a odpustil by mi tú dvojtisícovú blokovú pokutu za neprispôsobenie jazdy stavu vozovky, ktorá podľa mňa ani nebola moc oprávnená, pretože som išla rýchlosťou necelých 30km/hod v obci, kde je 40tka.

Ujo policajt nás potom požiadal, aby sme si „fúkli“, a zistil niečo podozrivé, čo sa mu asi nezdalo. Prístroj u nás oboch ukazoval 0,00‰ alkoholu v krvi. Ujo policajt sa teda zatvoril do auta a začal písať zápisnicu. Neskôr mi prišlo aj ľúto toho chudáčika, že prišiel sám, pretože mu to trvalo skoro dve hodiny, zatiaľ čo my sme mrzli vonku. Nevedela som či vie len čítať, alebo len písať, ale mal tam počítač, tak ten múdry prístroj mu asi nejako našepkával. Potom ma napadlo, že si asi zabudol dať pod čiapku feferónku, možno by mu to lepšie pálilo.

Po neskutočne dlhej dobe, keď mi už zamŕzali všetky končatiny sa otvorili dvere a vystúpil „ON“ – môjho srdca šampiňón. Požiadal nás o prečítanie zápisnice a autogramy, a tak sme ho nemohli zarmútiť. Začali sme obaja čítať:

„ Skutkový dej nehody: Vodička XY viedla OMV Fiat PUNTO po ceste XY v obci XY, pričom neprispôsobila svoje správanie stavu a povahe vozovky a svojim schopnostiam, na chodcov idúcich predňou zareagovala pribrdením, vozidlo sa na zľadovtlom povrchu vozovky dostalo do šmyku a následne došlo k stretu s OMV zn. Škoda Octávia, kt. viedol XY.“

Ujo policajt ma ešte aj vyviedol z omylu, pretože som si myslela, že máme trojdverové auto, ale on v správe uviedol, že som mala poškodené predné pravé + zadné dvere. Zasmiala som sa, ale on to chúďa nepochopil.

Týmto odkazujem inštruktorom v autoškole, že ma nenaučili brdiť, a ja som to nevediac použila. A jazykovedcom odkazujem, že majú chyby v Príručke slovenského pravopisu, pretože sa tam namiesto „zľadovtlý“ nachádza „zľadovatelý“, tak vás prosím o opravenie príručky. A slovo „brdiť“, tam ani pre istotu nie je. Ale to sa asi nachádza v slovníku cudzích slov aj s vysvetlením...