Prostitútka

V malej miestnosti sa ticho vznáša oblak dymu

červené svetielko sa striedavo rozsvieti a zhasne

iba malý ventilátor do vnútra vháňa chlad a zimu

vlastne,

chladné sú len oči toho kto tam sedí

vo  vlnobití emócií, čo prídu bez prílivu

...

môžeš mi veriť, alebo mi never

ale jedna prostitútka sa stále pýta či nemám záujem

stáva tam na rohu vždy keď idem z práce

a takto to chodí každy jeden deň

keď mám byť presný, teda vlastne večer

a vždy jej poviem nie ďakujem

                               (a to nie je ani drahá ani veľmi škaredá)

...

premýšlal básnik a ešte by dodal

"TEBE BY STAČILO RAZ SA OPÝTAŤ"

a dal by som ti všetko čo mám a ešte viac

nie len toľko, koľko chcela za ´všetko´ ona

zabalil by som ti svoje ja a položil ho k nohám

v malej miestnosti oblak dymu, ciga a trocha chladu

v rádiu spieva dievča ako jej je jedno čo všetci hovoria

ale je do mňa zalúbená (aj ona ho iste ťahá za nos)

v jednej ruke tá ciga a druhou si podopieral bradu

kusne si jemne do pery a tým potlačí tú ľútosť