v šeleste krídel príde jar

 to možno len dážď

mi klope do duše

a ozýva sa

 ako vodopád

vdýchla som

s jarou

dva biele motýle

nezaspia

kým im nezaspievam

tú, čo sa pri nej

pero ledva

od-le-pu-je

od papiera

(čítala som kdesi,

že keď chceme vzlietnuť

musíme niekoho objať)

letím k iným horizontom

s vedomím,

že ten môj

by tento svet neprijal