Zem II

Životodarné lúče dvoch sĺnc Alfy Centauri A a B zasa na necelú hodinu osvetlili obývané pásmo i zakázanú zónu. Tom sa nachádzal pri hranici medzi oboma oblasťami. Starší kolonisti tam veľmi nechodili, lebo pobyt tu bol pre nich unavujúci. Teraz ho však prišli vyprevadiť. Tom bol potomkom zakladateľov v tretej generácii a preťaženie skoro 2g znášal bez potiaží.

Keď pozemskí astronómovia pred pár storočiami objavili planétu pri dvojhviezde Alfa Centauri, vzhľadom na jej trochu väčšie rozmery a desaťapolnásobok hmotnosti Zeme odhadli tiažové zrýchlenie na povrchu asi na 9g, čím bola pre ľudí priamo nedostupná. To bola škoda, lebo inak mala atmosféru s veľmi sľubným zložením – dusík, argón, vodné pary, dokonca trochu kyslíka. A teplota na povrchu pripúšťala existenciu tekutej vody. Nazvali ju Zem II. Čoskoro sa objavili úvahy, že keby mala planéta mesiac, alebo sústava Alfy Centauri ešte jednu menšiu planétu, dala by sa Zem II využiť aspoň na pestovanie rastlín pre potreby základne.

Ale iné teleso sa v sústave nenašlo a nádeje pohasli. Postaviť umelú kolóniu na obežnej dráhe by bolo príliš nákladné. Ale potom ešte výkonnejšie ďalekohľady zistili, že Zem II je nápadne sploštená a rýchlo sa stanovil dôvod. Mimoriadne rýchla rotácia, za necelé dve hodiny jedna otočka okolo svojej osi. To ale znamenalo, že výrazná odstredivá sila, ktorá vlastne vydula planétu v rovníkovej oblasti, tu znižuje tiaž na púhych 1,5 g. A s tým sa už dá dlhodobo žiť. Póly samozrejme ostávajú pre ľudí nedostupné, ale pásmo okolo rovníka široké okolo štyristo kilometrov bude obývateľné.

Tom preveril spojenie s centrálou, vysadol na terénny automobil s vodíkovým pohonom a vyrazil do zakázanej oblasti. Cestou sa zotmelo a zasa rozvidnelo. Jeho tiaž postupne rástla a začínalo sa mu horšie dýchať. Ale zatiaľ to šlo. Keď sa dostal do hĺbky asi 900 km, dorazil k cieľu svojej cesty. Vážil vyše dvojnásobok rovníkového normálu a to už bolo aj na neho dosť. S vypätím síl vystúpil.

Keď preľudnenie Zeme prinútilo ľudstvo osídliť Mars a pár mesiacov v Slnečnej sústave, bol to len začiatok nevyhnutnej expanzie ďalej do vesmíru. Neskôr automaty pripravili základne na Zemi II a vysadili vhodne zvolenú zeleň, ktorá rýchlo zvýšila obsah kyslíka. Potom prišli prví osadníci. Nevadila im hanlivá prezývka ich novej domoviny: Centrifúga.

Normálne chodili do hospodárskej zóny len automaty, ktorým preťaženie veľmi nevadilo. Ale keď sa pokazil jeden z posledných funkčných kombajnov na zber úrody, nevedeli ho automaty opraviť. A kolonisti začali byť na tesno s potravinami. Najbližšia dodávka strojov zo Zeme sa čakala až o tri roky a vlastné fabriky sa ešte len rozbiehali. Preto spomedzi dobrovoľníkov vybrali fyzicky najlepšie disponovaného mládenca, aby skúsil stroj opraviť či aspoň spojazdniť.

Tom sa dopotácal ku kombajnu. Rýchlo zistil, že jedno z kolies je úplne zablokované a nedá sa ani zodvihnúť spolu s nápravou, čo bola bežná metóda ako dostať stroj do obývanej zóny na zvyšných kolesách. Tom pneumatickým nástrojom povolil skrutky, ale koleso nešlo dolu. Tak podkopal zeminu pod kolesom, ale pritom od únavy už nevládal. Musel si ísť dať kyslík z fľaše. Potom doplnil palivo a naštartoval stroj. Po niekoľkých cuknutiach vpred a vzad sa koleso konečne uvoľnilo a odpadlo. Stroj vyrazil priamo k rovníku a Tom ho nasledoval autom. Cítil sa smrteľne unavený, ale ako sa blížil k obývanej zóne a jeho tiaž klesala, pookrial a začal si uvedomovať výnimočnú hodnotu svojho výkonu. Chvíľu si dokonca pospevoval najnovší, teda štyriapolročný hit zo Zeme.

Obe slnká Alfy Centauri znovu jedno po druhom zapadli za obzor a budúci zakladateľ novej subspecies homo sapiens za volantom ledva vzdoroval mikrospánku. Jeho potomkovia budú postupne posúvať hranice zakázanej zóny a zopár pravnukov sa stane vyhľadávanými pilotmi, lebo Centrifúgania znesú viac než tie pozemské cintľavky.