Sneh
http://citanie.madness.sk/view-11816.php
- Možno ti to príde zvláštne, ale mám jednu otázku. O pár hodín začína jar a vonku sneží. Dnes už po štvrtýkrát. Akoby nebo vysypalo nesprávne vrece alebo sa čudne rozplakalo. A mňa trápi, že neviem ako sa pri tom tváriť. Žiadne knihy ani noviny nepíšu o tom, ako sa tváriť keď sa rodí jar a vonku sneží. Ako mám potom reagovať na niečo, čo nepoznám? Niečo mi hovorí, že by som to mal vedieť. Veď, čo ak bude snežiť aj v lete?
- Dobré vieš, že na túto otázku ti nemôžem odpovedať. Ako si určite postrehol, nie si jediný, kto si ju dnes položil. Okrem teba sa ju spýtal každý človek, ktorému zmysly dožičili zazrieť tento nezvyčajný jav. A žiadny z nich sa nedočkal odpovede. Presne ako to má byť. Alebo chceš tvrdiť, že ona sa to nespýtala?
- Nie. Len tam tak stála, nepríčetná, ako mramorová socha, chladnejšia ako ten sneh. Vôbec si ho nevšímala. Ona ten sneh....no ona ten sneh nevidela.
- Takže to znamená, že...
- Áno, to znamená, že viac ako 1500 dní som miloval ženu, ktorá nikdy neexistovala.
- Zvláštne. Dnes si už tretí, čo mi rozpráva podobný príbeh. Aký je to vlastne pocit?
- Iný, ako som čakal. Je dokonca celkom všedný. Ako pocit, keď zistíš že si verila v Boha, ktorý vlastne nikdy neexistoval. Respektíve v Bohyňu, aby som bol presný. Ale jedna vec je predsa len iná. Ta jama, do ktorej som spadol už dávno, sa neprehĺbila. Ako to po takých okamihoch zvykla robiť. Dokonca mám pocit, že už nemôže byť hlbšia.
- Tak sa zdá, že sneh už začal účinkovať.
- Áno, zdá sa, že áno...