Bachov sen

Drieme starý,rozladený klavír
        i noty, dávno spia už v tme.

V tom zo sna ťažkého,

        ako z olova, zavzdychá,
              zaprášená socha Bachova.

Tu jej prsty,
     čo večnosť sa ich dotýka
          rozochvejú jemné tóny,
no melódia?

Uniká...

Zasiať chcel svoje noty,
        do tajnej pasce osnovy,
            s vierou,že prehovorí,
                  že čosi z neho obnoví.

No sú to iba čierne tóny
         a on sám je stratený,
                v sieti čo nemá tôňu,
                      do hluchoty,

                             bez ozveny.