žraloky a iné ryby
Spisovateľ/ka: . | Vložené dňa: 23. marca 2008
http://citanie.madness.sk/view-11861.php
Ozval sa zvuk. Paľo zabral a trhol. http://citanie.madness.sk/view-11861.php
"Boha, nič."
"A čo si čakal, že nám naskáču rovno do huby?" spýtal sa Ondrej a odpil si z fľaše.
"Ježiša som čakal, že vstúpi na vody a znese nám ich pár rovno k nohám."
"Ha, Ježíš behá po Krížnej" pridal som sa.
"Jasné, Krížna je plná Ježišov.....a Magdalén, stačí si vybrať a zaplatiť v euro" uzatvoril Paľo a znovu nahodil.
Smiali sme sa. Pred nami padalo do vody slnko a Mišela hádzala kamene. Robilo to taký čudný zvuk. v tichu.
"Viete, že v sobotu zomrel Žralok?" ozvala sa po chvíli.
"Ten?"
"Ten. Prestrelil sa rovno do neba, už pred Peterom skladá účty.
"No, ten má začo. Spomínate ako v chcel v Šamoríne babke vytrhnúť kabelku z ruky, na čo ju ťahal takých 50 metrov po obrubníku? Prisahám, držala jak pohlavná choroba, vravel neskôr. Nakoniec vyskočil z auta, ošúchanej babke vynadal do kuriev a odfrčal."
"Pamätám. Neskôr tvrdil, že keby nemal červenú košeľu tak ho ani nechytia, že červená je ako päsť na oko."
Sedel som, myslel na Žraloka, Lauru, čo sa prestrelila v Amsterdame, a počúval.
Paľo konečne chytil rybu.
A Mišela ďalej hádzala.
Ondrej skladal gril, kovový na dlhých nohách.
A za nami prechádzali ľudia v tme. Nepoznali sme ich.
"Ty si s nim tuším chodila, čo?" spýtal som sa.
"Hej, dosť dlho. Sú to roky, nechaj tak..."
Objal som ju okolo ramien a len tak pozeral do vody s jej kruhmi, vlnami čo nám končili pri nohách a osamelým plavcom na druhej strane. Boli to roky. No ešte vždy sa objavia obrazy a farby. Niekedy jasné ako sklo na slnku a niekedy oblé, bez možnosti zachytiť tvar. Kĺžu sa medzi prstami priamo do zeme, v ktorej ich raz určite pochovávame.
"Už je hotová" oznámil zozadu Ondrej.
"He - ty pako, veď je úplne čierna."
"No a? Čo chceš? aj tak máš každú chvíľu sračku, tak trocha čierneho ti neuškodí."
"Aha, tak nabudúce môžem rovno žrať koks" skonštatoval som a spokojne si sadol.
"Ale potom budeš mať temné zuby a dušu" ozvala sa po chvíli Mišela.
Smiali sme sa. Jedli spálenú rybu, potom pili a kričali do noci. Na Zlatých.
A voda bola len čierna plocha, rovná, bez škár a trhlín na ktorých by sa zachytili iné, trochu bolestivejšie veci.