Hanba na záchode, alebo ako som sa opäť skoro posral

Jedného dňa som sa zobudil so strašnou sračkou. Okrem toho som zaspal do školy, takže celý začiatok dňa bol, ako sa hovorí, v piči. Nechcel som riskovať že sa poserem v natlačenom autobuse a tak som si povedal, že radšej budem meškať do školy, ale vyserem sa pekne v pohode doma. Tak sa i stalo.

            Cesta do školy bola celkom fajn, tlaky v riti neboli také markantné ako to bolo na začiatku dňa, takže sa nebolo na čo sťažovať. Ale s príchodom do školy sa opäť začala hlásiť sračka a mne sa koncová časť hrubého čreva opäť začala plniť tým polo stráveným bordelom, ktorý som zožral deň predtým. Povedal som si, že to vydržím celú vyučovaciu hodinu a tak som na záchod vôbec nešiel. Okrem toho nerád chodím kakať na školské záchody, pretože v hajzlovej mise často krát býva kopcom nasrané a keď sa náhodou stane, že misa nieje plná hovien, tak niekto si dá aspoň tú námahu, že obští dokola celu dosku a nedá sa tam sadnúť bez toho, aby ste si riť nenamočili do šťanky toho primitívneho kokota, čo si nevie svoj nakazený fas pevne chytiť do svojich roztrasených papŕč.

            Ale aby som sa vrátil k podstate tohto príbehu. Tá hodina bola nekonečne dlhá. Striasalo ma asi každých päť minút a sračka mi z riti nezačala striekať iba preto, že som sedel a riť som mal pevne zaťatú. Pocity ktoré ma touto situáciou sprevádzali by som prial jedine tomu kokotovi čo obšťáva tie hajzlové dosky.

            Nakoniec vyučujúca povedala, že je koniec hodiny. Po chrbte mi stiekla posledná kvapka studeného potu a ja som sa triskom rozbehol na najbližšie toalety. Tekuté hovno sa mi nekompromisne tlačilo z prdele a ja som nemohol brať ohľady na ľudí, ktorých som bezohľadne odstrkoval z cesty, v záujme zachovania svojej vlastnej dôstojnosti.

            Konečne sa mi podarilo dobehnúť na záchod. Prudko som za sebou zabuchol prvé a potom aj druhé dvere. Vytiahol som už vopred pripravené servítky ktoré som si starostlivo nachystal už počas prvej hodiny. Moja riť už bila na poplach ale sračka musela ešte počkať, pretože ja som musel dvoma servítkami utierať záchodovú dosku od šťanky. Nakoniec sa mi to podarilo a ja som zo seba strhol nohavice jak ten najposlednejší gigolo. V poslednej chvíli som si sadol na hajzlovú dosku, pretože v momente ako som trošičku povolil zvierač, začalo sa zo mňa prúdom liať hovno miestami tuhého, ale prevažne kvapalného skupenstva. V ten deň som na tom záchode nechal niečo vyše pol druha litra hoven. O smrade, ktorý tam zavládol už pri prvom deci sračky, ktorá opustila moje útroby, sa nedá ani hovoriť. Ak by som žil v 40. rokoch a o mojich schopnostiach by sa dozvedeli Nemci, určite by som mal pod palcom plynové komory od Auschwitz-Birkenau (Osvienčim) až po Gulagy na Sibíri.

            Konečne zo mňa vypadla posledná kvapka kakanice a ja som celý vyčerpaný sedel ešte chvíľu na záchode a oddychoval som. Vtedy som si všimol, že celé dvere sú popísané odkazmi študentov, ktorí tam zanechávali zvečnené svoje dojmy zo školy, niektorí tam prípadne napísali na osvieženie nejakú neslušnú básničku. Vtedy som si uvedomil, že ja sám tiež neviem do kedy budem na tejto vysokej škole pôsobiť a tak som si povedal, že aj ja tam pridám nejakú radu do života. A tak som vytiahol moju večne tupú ceruzku a začal som tam veľkými písmenami vyrývať nápis: ŽERTE HOVNÁ !!! Keď som bol asi v polovici, niekto vošiel na záchod. Začal som teda robiť hluk aby vedel že som tam a nezačal sa dobíjať do mojej kabínky. V kľude som teda pokračoval v písaní môjho diela.

            Odrazu sa rozleteli dvere od mojej kabínky a predo mnou stála asi 60 ročná upratovačka, ktorá zrejme identifikovala zvuk ceruzky čmárajúcej na dvere. Začala na mňa vrieskať a vyhrážať sa mi že sa bude sťažovať dekanovi, že ničím školský majetok a podobne. Tak som tam teda s osranou riťou, vypúlenými očami a s tupou ceruzkou v ruke na ňu asi 3 minúty pozeral ako tam na mňa huláka. Keď prestala, zavládlo ticho a čakala odo mňa nejakú odpoveď. Jediné na čo som sa zmohol bolo, že som nesmelo povedal: OBSADENÉ