zátišie (Michaelovi)

v noci si mi skákal do snov
z okraja vane
v ktorej som sa krčila
a fialovela v ľadovej vode

boli sme zátiším na ulici
kde si mi oberal jablká z vlasov
ľudia prechádzali okolo
a ty nič
tváril si sa
akoby som nebola nahá

a ráno som nevedela
ako sa ti odvďačiť
že si bol tu
keď mi umieral niekto neznámy
v dodávke pred nami

budem ti chcieť
ešte tisíckrát poďakovať
za sirup
čo mi leješ do života

tak urobím to potichu