Vŕba

Na odľahlom mieste

topiaci sa v samote

rastie môj spovedník

v úplnej prázdnote.

Jemu sa môžem zdôveriť,

jemu môžem všetko povedať.

Len on mi môže pomôcť

a moje tajomstvá uchovať.

Vždy keď ho navštívim,

konármi ma objíme.

Do svojej temnoty

ma tíško zavinie.

V pochmúrny večer,

spustil sa silný dážď

v mojej mysli ozval sa výkrik,

tušil som, čo je zač.

Každým úderom sekery

umieral môj spovedník,

vyhŕkli mi slzy, z ktorých

stal sa veľký pamätník.