Je to moja práca...

Myslím si, že je to práca ako každá iná.

Nie nadarmo sa o nej vraví ako o remesle.

A to dokonca najstaršom.

Živila ma dobre. Hmm.

Tomu chumajovi podo mnou to strašne dlho trvalo. Chvíľu vyzeralo, že už to konečne bude, ale znova nič. Zmäkol ako hnilý banán.

Zliezla som teda z neho dole.

„Héj, čo je? Ešte sme neskončili ty pinda," zahulákal na mňa naštvane.

„Ja som skončila. Nestrávim pri tebe zvyšok svojej mladosti. Toľko si mi zas nezaplatil."

„Mladosť? O čom to trepeš? Ty si na svoju už nemôžeš pamätať krava jedna. Sa vráť a dokonči za čo som si zaplatil, lebo inak..." nedokončil vyhrážku.

„Daj mi pokoj," opáčila som na kútikom úst cez plece.

Strepal mi po hube, ale to nie je pre mňa nič nezvyklé. Pozbierala som svoje koštialiky zo zeme, otrela krv z nosa a pokračovala v svojom smere.

Pasáka som nepotrebovala. Ten posledný ma otĺkal rovnako ako klienti. Akurát som to mala dabl.

„Nebuď taká, prosím," zmenil taktiku. „Keď mi to dorobíš, tak..." zamyslel sa čo by ponúkol štetke. To ma zaujalo. Nie natoľko, aby som sa vrátila, alebo zastala, ale spomalila som.

Trvalo mu to. Habkal a premýšľal.

Prachy už zrejme nemal, lebo to by bolo bývalo najjednoduchšie a najlogickejšie.

„Vrátim ti to. Keď ma skončíš, urobím ja teba. Ako budeš chcieť. Trebárs aj franc... "

„Serem ťa." Myslel, že mám málo sexu? Debil.

Ale začal ma znovu mlátiť a tak som si povedala, že predtým to bola lepšia ponuka. Zakričala som to naňho cez jeho facky a nadávky a tľapli sme si.

Nebudem vás nudiť, ako som sa s ním musela babrať. Faktom je, že keď došlo na odplatu, tváril sa, že o ničom takom nebola reč.

Na moje frflanie ma zmlátil. Kvalitne. Mal päsť veľkú ako niektorí moji zákazníci....

Stratila som vedomie...

Keď som sa prebrala boli okolo mňa také zvláštne bytosti a ukláňali sa mi. Keďže som si dokázala spomenúť, že nefetujem bolo mi jasné, že som buď už bohvie kde, alebo...

...no fakt neviem čo sa stalo.

„Kráľovná, budeš kráľovná," prehovoril taký malý škrčok nadržane a hľadel do môjho roztrhaného výstrihu na moje....

„OK," takému niečomu sa nebudem predsa brániť. „Kto ste?"

„Sme nový páni tvorstva na tejto planéte. Cha. Nebudem ťa zaťažovať históriou našej planéty, ani naším víťazstvom, ale podmanili sme si celú Zem," tento vyzeral autoritatívne a viac k svetu. Až tak sa od nás nelíšili. No dobre, pár rúk naviac, ale to môže byť aj praktické. Ako sa neskôr ukázalo bolo.

S tou kráľovnou to tak presne nemysleli, poplietli si význam slov, ale to je jedno, je to predsa moja práca.

Navyše...

Na konci svojho.... mali také malé krídelka a tými keď zatrepotali... bóže.

„Si skvelá," usmieval sa na mňa ten autoritatívny. Ja som sa len blažene usmievala. Vôbec po prvý krát. „Povedz si čo chceš, splním ti to, ak ostaneš pri mne...  pri nás... aj pri skrčkovi," to posledné dodal váhavo.

Už som to predsa povedala, je to moja práca, som profíčka a je mi to vlastne jedno. Súhlasila som.

Aj som si želala.

Nový pán tvorstva, ako sa nechal titulovať sa pritom zabával a chechtal rovnako ako ja. Keď väčšina mojich bývalých klientov a aj ten pasák ukájali chúťky ich početného národa. A niektoré boli dosť zvrhlé.

Pozorovali sme ich spolu pri práci a pritom nám prišlo aj na chuť...

... a tak sme sa bez rozpakov do toho pustili znovu.

Už sa to blížilo. Tie krídelka kmitali najviac na konci a vtedy to malo aj najväčší efekt. Stretlo ma šťastie, pomyslela som si blažene a hľadela s úsmevom do svetla lampy.

K ušiam mi doliehali hlasy okolo mňa...

Nabiť a odstúpte...

...vďakabohu je späť....

Nie do piče, to nie, zakričala som v duchu.

Hlavu som otočila k svojej zavretej dlani. Bolo v nej pierko. Ako z krídelka.