Štyria hrdinovia Časť prvá- Zvláštny kontajner

Spisovateľ/ka: nick08 | Vložené dňa: 28. marca 2008
http://citanie.madness.sk/view-12055.php

 

Bol večer.Oyčajný večer.Takých akých býva neúrekom počas sychravého jarného obdobia.Vládla bezhviezdna tmavá obloha,len kde tu cez oceĺovosivú masu odhalil svoje lúče strieborný mesiac.Cesta na Myšej ulici bola pustá a zývala prázdnotou.Bola to celkom obyčajná ulica.Vždy upravené záhrady teraz vystriedalo blato ktoré znepríjemňovalo ľudom život.Možno práve preto sa zašívali doma v teple a pripravovali sa na ďalší monotónny deň,ktorý ich čakal.

No bol tu aj niekto,koho netrápilo čo bude zajtra a nehľadiac na škaredé počasie vonku bol zahĺbený do svojich myšlienok.Bol to chlapec 16 ročný pubertiak,ktorý len nedávno začal strednú školu.Bol vysoký a chudý takže všade,kde sa objavil si ludia mysleli že utiekol z koncentračného tábora.Na sebe mal sviatočný,ale už dávno vyťahaný sveter a modré obtiahnuté džínsy.Sedel za písacím stolom a hlavu mal podopretú rukami.Dlhá štica vlasov mu padala do tváre.Uprene sledoval odpadkový koš z domu naproti.Bol celý zahádzaný odpadkami,pretože technické služby pre zlé počasie nejazdili.Z vedlajšej izby bolo počuť stereo,ktoré každý deň počúvala jeho staršia sestra.On stereo nemal.Nie žeby nemôhol,ale nechcel.Podla neho to bola zbytočnosť.Práve v rádiu hlásili niečo o počasí.Ani nevediac ako dlho uvedomil si že stále pozerá na smetný kôš,a kôš hladí naňho!Srdce mu bilo až niekde v krku.Ved kôš predsa nemôže hľadieť!Rychlo si pretrel oci.Oci z kontajnera zmizli........ale boli také živé.Kdesi v izbe bzučala mucha.Ešte stále veľmi rozrušený z toho čo práve videl pozrel na stôl.S ľútosťou zistil,že si zajtrajšiu domácu úlohu celú polial atramentom,takže túto noc zase nebude spať.Rozmýšľajúc o odpadkovom koši zbehol do kuchyne po nejakú handru na ten atrament.Nástenné hodiny ukazovali niečo po deviatej.

Z obývačky bolo počuť hlasy jeho rodičov a starých rodičov.Práve sa smiali na nejakom vtipe.Nemal práve chuť počúvať svoju starú mamu ako ho vychvaľuje na všetky strany,a tak snažiac sa nenarobiť hluk nakukol do zásuvky s handrami.Pritom však nechtiac zavadil o železnú tácku,ktorú mama používala na pečenie kurčaťa.

Nabol to veľký hluk,ale stačil na to,aby mama zakričala,,Jáson si to ty?´´

Teraz už musel ísť do obývačky.,,Hej mama.Nemáš prosím Ťa nejakú starú handru?Rozlial sa mi....!

Čo sa mu rozlialo sa už nedozvedeli,pretože mu do reči skočila stará mama,ktorá sa ako vždy rozplývala.

,,Och ten náš Jason.....ten je vždy taký slušný a zdvorilý.Miami máš vynikajúceho syna.“Adresovala nízkej žene ktorá práve krájala čokoládový koláč.,,Ale črtami sa podal na svojho otca však Rorhy?!“ vravela dalej otáčajúc sa smerom k mužovi čo sedel za vrchstolom.

Zatial čo sa jeho stará mama nad ním rozplývala spýtal sa Jason mamy,,Mama tak Máš tú handru?!“

,,Hej,je tam v kúpeľni pod umývadlom.A čo sa ti to vlastne rozlialo?“

,,Atrament mami,ale neboj sa nič vážne som nezašpinil.“Povedal s trpkosťou v hlase,lebo si práve spomenul na svoju domácu úlohu.

,,No tak dobre a nechceš tu zostať s nami? Máme tu kopec dobrôt!“povedala mama a ukazovala na stol ktorý sa až prehýbal pod ťarchou jedál ktoré ho tvorili.

Jason sa ešte stihol vyhovoriť na domácu ulohu a odišiel od svojej pestrej rodiny.

Jeho rodina bola skoro normálna,rodina nebyť niektorých vecí ktoré mu vadili.

Mama bola v pohode.Bola to nízka blondína s milým výrazom na tvári.Pracovala v ovocinárstve hneď na druhej ulici,takže mal každé ráno postarané o vitamíny.Najradšej mal jablká.Pripomínali mu jeseň.Mal totiž veľmi rád jeseň.Jeho sestra Elvíra bola práve v puberte a rada o sebe hovorila že je adolescent.Na Vianoce dostala od rodičov nemeckú prilbu z druhej svetovej vojny aby si nerozbila hlavu ked ju tak tá puberta trieska o zem.Niekedy bola super a bola s nou sranda....inokedy bola na nože.

Z celej rodiny však Jason najviac obdivoval svojho otca.Bol tvrdohlavý a uhundraný ale mal dobre srdce.V mladosti bojoval v Juhoslávii.Vravel,že vojna ho veľmi zmenila.Je to dost možné pretože v minulosti bol veľký výtržník.Jednako bol však Jasonov idol.

Kľučka od kúpeľne bola studená.Jason štukol vypínač.Zalialo ju žiarivé svetlo.zatvoril za sebou dvere.Handra bola prevesená na sifóne umývadla.Ticho narúšalo iba kvapkanie vody z kohútika.Zohol sa,že zoberie handru,no zrazu začul zvláštny príjemný zvuk.Bola to pieseň.Ale takú pieseň jason ešte v živote nepočul.Bola prenikavá a zdalo sa mu že prúdi všetkými časťami jeho tela.Pôsobila ako balzam.Bolo to zvláštne nemyslieť.

,,Mám Ti odovzdať odkaz.“ozval sa tenký hlas nad Jasonom.Hudba stíchla tak rýchlo ako začala.Jason sa strhol a buchol sa hlavou o umývadlo pretože bol stále zohnutý.Rýchlo sa postavil.V kúpeľni nebol nik okrem neho.

,,Kto to bol?Kto to povedal?“Povedal so strachom v hlase.Jeho hlas sa v prázdnej kúpeľni ozýval.

,,Ja,tu som Jason.“

Jason skoro dostal zrádnika.Rozprával sa s ním vodovodný kohútik.Stál tam s otvorenými ústami a čumel na hovoriacu batériu pred sebou.Hrča na hlave mu divo pulzovala.

,,Ozaj,.....zabudol som sa predstaviť!Som Ruby Malnes-vodovodný kohútik,ale priatelia ma volajú Erko.a ty si Jason je tak?“povedal kohutik a pokrútil svoju železnú tyčku do tvaru R.Jason sa však stále nevedel spamätat zo šoku.Stál tam ako socha a nezmohol sa na slovo,pričom ho kohútik neustále pozoroval.Napokon Jason tenkým hláskom hlesol,,Hej ja so...som.....Jason“

Kohútik prižmúril malé oči a spýtal sa,,Čo si taký vystrašený?Myslíš,že sa ti to zdá?Mám ťa uhryznúť?“povedal kohútik a pritom vyceril svoj malý chrup.Mal len dva zuby.Bolo to poľutovaniahodné a zároveň smiešne,pretože ostatné mu asi ktosi vybil.Jason sa rozosmial.

,,Tak vidíš,že sa ma nemusíš báť.“povedal kohútik.Naozaj sa Jasonovi trochu uľavilo.S prvého šoku sa už spamätal.Nikdy by bredsa nepovedal,že sa bude rozprávať s umývadlom.

,,Tak ty si teda Ruby Malnes?“spýtal sa ešte stále rozochveným hlasom Jason.

,,Hej!“odpovedal kohútik a hrdo vypäl svoju rúrku,,ale možeš mi vravieť Erko.Všetci mi tak vravia.Aj moj sused.Šak Study?“a otočil sa smerom k starému zaprášenému bojleru,ktorý Jaonov otec nevyhodil len pre to,že starý otec si naň veľmi potrpel.Mal ho ako pamiatku po jeho otcovi.

Na Jasonov údiv aj bojler mal zrazu oči a ústa.

,,Jo muj vodovodný soudruh.“odpovedal mu bojler dunivým hlasom.

Už bolo dosť pre Jasona,že sa s ním rozpráva vodovodný kohútik nieto ešte bojler.Otočil sa smerom k Jasonovi a povedal,,Jestli chceš mužeš mi rikat Study,ale me celé jméno je Sir Nicolas de Study Monton.Ty si Jason že?pamatuju si na tebe když si byl ješte malej prcek.Hrál sem pro tebe a tvou rodinu vodu celou věčnost,až kým nepřišel henten.“vravel ďalej bojler a pritom ukázal na nový moderný ohrievač vody ktorý jasonov otec kúpil len nedávno.Jason sa otočil a tentoraz sa pripravil na to že aj tento bojler začne rozprávať.Na jeho údiv však ohrievač ďalej spokojne vrčal ako doteraz.

,,On nemluví.“povedal study ked videl Jasonov spýtavý pohlad.

,,Prečo?“zvedavo sa spýtal Jason.

,,Pretože ludia už nevyrábajú srdcom ale strojmi a technikou.“referoval mu pohotovo Erko.,,Mna vyrobil jeden starý pán.Moc si ho nepamätám,ale mal šikovné ruky.A som tu už presne 42 rokov.“dodal hrdo.

To že tu bol ten kohútik 42 rokov Jason nevedel,ale mohlo to byt tak,pretože si nepamätal žeby niekedy kohútik menili.

,,Soudruhu Erku.nechtels Jasonovi neco odkázat?“prerušil ich dvoch Study.

,,No jo.......teda no jasné!“opravil sa Erko a fľochol nahevaný pohľad na Studyho.,,Vidíš to je tá tvoja hlúpa Čeština.Keby....“

,,Prečo tak vlastne rozpráva?“skočil mu do reči Jason.

,,Pretože ho vyrobili v česku.“.posmešne povedal Erko.

,,Co máš proti Čechum?!“nahnevane sa spýtal Study.Na túto chvíľu Erko čakal.Zdalo sa že sa tí dvaja hádajú dosť často.

,,Ha...... veď češi vobec nevedia hrať hokej.....veď sme vás porazili!“vravel stále posmešným hlasom Erko.

,,A vy zase neumíte hrát futbal.....vždycky ste s námi prohrály!“bránil sa bojler.

,,No hej a vy ste bezprávne obesili nášho prezidenta.....Tisa!“

Jason sledoval túto nezmyselnú hádku ako tenisový zápas.Kedže sa už bál aby ich niekto nepočul,pretože tí dvaja sa hašterili už prihlasno,skočil do reči Studymu ktorý sa práve chystal niečo odseknúť na Erkovu poznámku,že česi sú vlastne oblečení neandertálci.

,,Nechceli ste mi niečo odkázať?!“

Bojler a kohútik sa strhli akoby si len teraz uvedomili,že Jason je ešte stále tam.

,,Och no jasne.Prepáč......hm.......občas máme tuto s kolegom krátku výmenu názorov.“povedal Erko ticho.

,,No jo.....no jo!“mrmlal si pre seba bojler.

,,Tak teda čo si mi to chcel povedať?“znova sa pýtal Jason.

Erko zrazu začal rozprávať vážnym hlasom.Zdalo sa,že sa na tento prejav pripravuje celé týždne.,,Pri odpadkovom koši nájdeš čo hľadáš!“Jason tomu nechápal.

,,To je všetko?A kto to odkazuje?“

,,To nemožem povedať.“povedal Erko.

,,Riká mu to ,,On,,?“spýtal sa veľavýznamne Study.

Erko prikývol.

,,Kto je to on?“Jason teraz ničomu nechápal.

,,To nemožme povedať“zborovo odpovedali Study a Erko.

,,Vrelá vďaka.“chladne im odpovedal Jason.

,,Dozvíš se to.Možno né zítra,ale jednou určite.“upokojoval ho Study.

,,A čo mám vlastne hľadať?“

,,Pri odpadkovom koši nájdeš,čo hľadáš.“znovu zopakoval Erko.

Po týchto slovách ich tváre zmizli.zase to boli normálny kohútik a bojler.Jason stále trochu rozrušený sa zohol po handru.Zhasol a zatvoril dvere.Vtom momente začul ako sa znova tí dvaja hádajú.Rýchlo otvoril dvere do kúpelne.No nepočul nič iba ticho.

,,V pohode.Tak si nájdem čo hľadám!“zakričal do kúpeľne zúrivo.Nič sa neozvalo.Iba voda ďalej kvapkala z kohútika.

,,S kým sa to tu rozprávaš?!“ozval sa mamin hlas za Jasonom.

,,S.....s nikým.“povedal rýchlo Jason.,,Asi sa ti to len zdalo.Idem spat.Starká je ešte tu?“

,,Nie už odišla.A nezabudni si umyť zuby!“kričala za ním keď bežal hore po schodoch.

,,Jasné mami!“odpovedal a pritom bol myšlienkami celkom inde.

Už bola noc keď si ľahol do postele.Úporne premýšľal čo sa mu dnes stalo.Vsetko sa mu to zdalo ako výmysel.

,,To nemože byť pravda!“povedal si sám pre seba.Napokon usúdil,že to asi bola nejaká halucinácia sposobená únavou.Pozrel sa na budík.Boli dve hodiny ráno.Ťažko si vzdychol,pretočil sa na druhý bok a zaspal.

Ráno sa prebudil ako zvyčajne nebyť toho že ho stále bolela hrča na hlave.Cesta do školy bola ako vždy monotónna.Jason sa už tešil,že znova uvidí svojich priateľov.3kolu otvárali až o pol ôsmej,takže žiaci žiaci postávali v hlúčikoch pred ňou.

Jason si hned všimol Johna ako obvykle postávajúceho na rohu školy.Pretože boli zo školy najstarší nikto im ten kút neobsadil.John Vingul bol vysoký a mohutný.Nebol tučný iba mohutný.Mal obrovskú silu,ktorú našťastie vedel v pravý čas ovládať.Mal optimistickú povahu a bol to dobrák od kosti..Jason ho mal zo svojich priateľov najradšej.

John práve sledoval velkého čierneho pavúka ktorý liezol po stene.Zdlo sa,že nad niečím úporne premýšľa.
 

Spisovateľov komentár k príspevku

je lahke vediet vsetko o niecom ale tazke je vediet nieco o vsetkom



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8