Požehnaný

Kam padne náš posledný pohľad? Z unavených očí, už nedokážu tiecť slzy ako môžem cítiť slobodu? Ak budem navždy trčať medzi tŕňmi ref: prečo sa môj osud nevypĺňa?

Berie ma späť požehnať sa mysli na mňa! Vytvor mi spomienky, povedz, že som bola požehnaná

nikdy nepadnem tak hlboko, do priepaste, kde som sa narodila, je to večné pitie krvi z mojich žíl, otrava, ktorá ma suší v srdci, a tečie dole mojimi perami teraz môžem kráčať,

pomocou svojich očí, hovoriť čo cítim, je čas byť voľnou nikto ťa nemôže zastaviť, smrť si ťa raz nájde, ale každý temný obraz, má aj svetlý, pamätaj si! Život, ktorý žiješ, je plný snov, hrdosť a česť nám nevezmú, a my, nemusíme byť na vedomie druhých, požehnaný