Biela princezná

Je 30.03,.2018 06:00 podľa môjho času.

Vstávam a idem  sa umyť. Otváram chladničku, ktorá je, tak povediac, poloprázdna. Vyberám maslo a chlieb. Spravil som si obyčajné raňajky a pozrel von oknom. Slnko už svietilo a len pár ľudí prechádzalo popod okno. Otvoril som okno a zapálil cigaretu. Pohodlne som sa usadil na stoličku a pomaly vydychoval dym v tvare krúžkov, ale rýchlo ma to omrzelo. Zvoní mobil. Zas tá otravná melódia. Bol to šéf. Vraj musím hneď za ním. Niečo súrne. Idiot, ani chvíľu voľna nemám. Zahasil som špak a hodil na seba dajaké veci. Cestou som stretol pár kamošov. Večer ideme von. Vošiel som do kancelárie k šéfovi. Mal som si sadnúť, dostal som tušáka, že niečo nieje v poriadku. Ten hajzel mi dal výpoveď. Po menšej výmene názorov, som mu do tváre vylial jeho kávu a rozbil šálku.

Zbalil som si veci zo stola a vypadol. Hodil som to domov a zavolal priateľke. Ani som jej o tom radšej vtedy nepovedal, i keď som si bol vedomí toho, že jej to musím povedať. Zvláštne, nezdvíha. Nemá čas alebo mobil pri sebe. Sadol som zatiaľ do baru, objednal Šariš a zapálil cigaretu. Opäť jej volám, zrušila ma. Sakra, niečo nieje v poriadku. Alebo nemôže zdvihnúť. Priniesli pivo. Prisadol si ku mne jeden týpek. Ponúkal mi haš. Nechcel som. Nič s tým nechcem mať. Po chvíli zvoní telefón. Bol to kamoš. Prišiel za mnou. Pokecali sme. Aj o tom, že ma vyhodili. Zaplatili sme a šli preč. Zavolal som priateľke, konečne zdvihla. Vraj nemohla hovoriť. No fajn. Len sa mi to nezdá. Toto robí posledné tri dni. V obchode som kúpil niečo pod zub, a hodil domov. Spravil som si obed a zapol telku. Znova zvoní mobil. Aspoň niekto si na mňa spomenie. Hm, súkromné číslo. Neviem prečo, ale zdvihol som. Inak nedvíham. Pustil som telefón na zem a čumel do blba, zapálil si, vytiahol fľašu metaxy a obrátil...bez pohárika, len surovo, jak obyčajnú vodu. Zapálil ďalšiu. V tom telefonáte som sa dozvedel, že ma podvádza s niekým. Ešte v ten večer sme sa stretli a povedali si to do očí.

Aj tak to bola obyčajná sviňa, ktorá si odniesla kus môjho srdca. Neznášam ju. Veril som jej.

Chcel som ísť spať. Nedá sa mi. Idem na balkón. Vzduch nepomáha, ani voda. Kašlem na to... na všetko.

31.03.2018, na čase nezáleží.

Druhý deň bez nej. Kašlem na ňu, i keď ma to štve. Raňajky, cigareta... Nemám kam ísť, robotu nemám a ani priateľku. Vlastne nemám nič, iba malý byt, ktorý si budem musieť nejako platiť sám, a pár vecí. Kúpil som si noviny a sadol na gauč. Otvoril som na inzercii, možno nájdem nejakú prácu, aspoň dočasnú. Po obede som sa šiel prejsť, nič lepšie ma nenapadlo. Videl som toho chlapa, čo mi ponúkal haš, pri nejakej skupinke ľudí. Idem ďalej, nepozastavujem sa. Pri múre pokreslenom grafitmi, sedelo pár feťákov, bolo vidno, že majú svoju dávku. Naokolo skupinka nejakých chalanov. Prešiel som cez nich. Utvorili uličku a hádzali vražedné pohľady. Bolo mi to jedno. Asi tak po pol hodine odvtedy som uvidel svoju bývalú s jej novým. Zastavili sa. Pozerali sme na seba. Zmocnila sa ma zlosť, nenávisť. Išiel ku mne. Mal taký neutrálny výraz tváre. Pravdepodobne sa chcel zoznámiť. Prišiel ku mne. Tvár sa mu zaliala krvou po tom, čo som mu pravdepodobne rozbil nos. Neviem ako, ale ovládal som sa. Pozrel sa na mňa a tak ešte jednu schytal. Moja bývala k nemu pribehla. Pozreli sme sa na seba a šiel som preč. Ležal tam a ona kľačala pri ňom a s vreckovkou sa mu snažila zastaviť krv z nosa. Počul som akoby niekto za mnou bežal. Otočil som sa a bola to ona. Zastala pri mne a dala mi facku. Mal som sto chutí je ju vrátiť, ale nechcel som jej ublížiť. Prečo?! Veď ma opustila! Okašľala! Nedokážem to. Asi som slaboch. Nemal som čo robiť, tak som sa vrátil do baru. Barman ma tam už pozná, tak som len kývol hlavou, nech mi prinesie jedno pivo. To čo stále. Zapálil som si. Prišlo mi pivo. Dnes tu bolo nafajčené, že cez tú hmlu nebolo vidno ani na dvere. Iba obrysy ľudí. Okolo môjho stola prešiel ten díler. Mám na neho nejaké šťastie. Pozerám ku komu si sadol. K nejakému chalanovi. Okolo 20-tky mohol mať. Zavolal som kamošovi, nech príde. Nemal som sa s kým porozprávať. Videl na mne, že som na dne. Večer sme šli do jedného klubu. Pekné baby a ešte krajšie boli ich zadky. Podišli sme k jednému týpkovi. Kamoš od neho niečo vzal, tak nenápadne a dal mu zato nejaké peniaze. Mal som tušenie čo to je, ale nemohol som z istotou povedať, keďže to bolo v krabičke od vitamínu C. Vonku, za klubom, kde nikto nebol, to otvoril. Moja predstava sa potvrdila. Pekne zabalené jointy. Nahol ich ku mne. Pozrel som naňho a na nich. Ani neviem prečo, ale vzal som. Nebolo to až také zlé. Bolo mi fajn. Bolo mi všetko jedno, krásne. Vo vnútri bola zábava v plnom prúde. Samé baby. Dlho sme tancovali. Sadli sme si a objednali fernet. Prišli dve, fakt dosť pekné, hm, slečny. Objednali sme aj im. Rozprávali sme sa, a ani neviem ako, ale dostali sme sa niekde von. Pekný teplý večer. Zblížili sme sa a skončili sme u mňa na byte.

01.04.2018

Ráno som sa zobudil a ležali sme vedľa seba, nahí. Všetko mi bolo jasné. Čo sa stalo. Najedli sme sa. Povedala, že ide za kamoškou. Ja som ostal doma, poumývať a upratať. V izbe ostali ležať veci. Bol obed. Chcel som jej zavolať, no zabudol som si vypýtať jej číslo. Hlúpe. Márne som čakal. Už sa neozvala. Bolo mi nanič. Šiel som sa prejsť, nejako som zablúdil k tým feťákom. Bol tam aj díler. Mal som nejaké peniaze, tak som samu prihovoril. Kúpil som nejaký haš, v nádeji, že zabudnem. Vydržalo mi to na jeden deň. Pár dávok.

............................................... 

Časom som nemal peniaze. Stratil som byt, nemal som na nájom. Kamoš ma vzal k sebe. Nemám zmysel života. Nemám nič. Len pár kamošov, ktorý o mňa nestoja.Nemám peniaze na dávku. Som troska. Chodím ako duša bez tela. Po večeroch som chodil okolo barov a podobne. Bil som ľudí a bral im peniaze. Párkrát ma skoro chytili fízli. Takto to išlo dlhé dni. Nemám prehľad o čase, dátume či roku. Jedného dňa sa mi podaril perfektný úlovok. Jeden týpek mal pri sebe niečo okolo 2500 korún. Bol to jeden z najlepších dní, aké som zažil. Kúpil som pekné množstvo hašu. Teším sa. Idem si dať dávku. Väčšiu ako obyčajne, nech ten pocit trvá dlhšie.

Ten hajzel, ktorý toto písal sa predávkoval. Načo to tu píšem? Neviem, nepýtajte sa. Už je po ňom. Díler došiel o pekné prachy...

Keď odchádzaš znova sa budím do zlého sna

melancholický tlkot srdca

prázdne vety i celý deň

zhon krik nepokoj

kašlem na nich dám si radšej dávku

a nájdem oázu na púšti

No slnko ju vysúša a tak mizne až jej niet

Opäť som tu medzi stenou ničím

Sedím na mravcoch ktoré ma unášajú

ďaleko od teba

Večer prichádzaš v krásnych bielych šatách

a vraciaš mi úsmev čo si mi vzala ráno

už je dobre je dobre všetko je fajn