Táborák

Spisovateľ/ka: augustin-sokol | Vložené dňa: 2. apríla 2008
http://citanie.madness.sk/view-12220.php

Táborák

Úvod

Táborák je názov projektu, ktorého cieľom je vytvoriť spoločné literárne a umelecké dielo. Inšpiráciou pre Táborák je projekt Balkón. Balkón bol rozsahom malý a spoločne napísaný román, ktorý bol 11 mesiacov uverejňovaný na pokračovanie v kulturologickom a literárnom mesačníku. Zoznam autorov je napísaný v tvare: číslo kapitoly, meno a priezvisko.

1 Augustin Sokol, 2 Agda Bavi Pain, 3 Daniel Hevier, 4 Ján Litvák, 5 Dušan Mitana, 6 Marek Godovič, 7 Martin Vlado, 8 Pavol Rankov, 9 Peter Getting, 10 Peter Nahálka, 11 Balla.

Autor Balla nemal uvedené svoje krstné meno. Je to ale známy a úspešný slovenský spisovateľ, podobne ako aj všetci ostatní uvedení autori, okrem autora kapitoly 1, ktorý nie je spisovateľ, ale programátor. Balkón bol dobrý projekt. Táborák vychádza z predpokladanej, optimistickej a možno aj naivnej myšlienky autora kapitoly 1 v Balkóne, že aj dobrá vec sa dá vylepšiť. Za pokus to stojí. Napríklad, dajú sa doplniť autorky, ktoré v Balkóne chýbali, zrušiť všetky obmedzenia, ktoré sa týkajú termínov zasielania príspevkov, počtu autorov na jednu kapitolu, alebo naopak, počtu kapitol na jedného autora - a to bez ohľadu na poradie kapitol, nadväznosti príbehov v kapitolách, typu literárneho žánru - teda to môžu byť poviedky, básne, komentáre ku poviedkam a básničkám, divadelné hry, filmové scenáre, piesne, operetné scenáre, vtipy, kreslené vtipy, kreslené a animované príbehy na pokračovanie, počítačové programy, bez jazykových obmedzení a bariér, teda bez diakritiky, interpunkčných znakov, s novotvarmi a vlastnými vymyslenými slovami, pričom to všetko môže byť okrem slovenčiny napísané aj v bratskej češtine, autor môže zostávať v anonymite na neobmedzenú dobu, alebo aj navždy, zvoliť si jeden, alebo aj viac umeleckých pseudonymov - a tak ďalej... Autorom kapitoly 1 je zatiaľ Augustin Sokol a kapitoly 2 je Denisa Enigmová, čo je jej možno dočasný umelecký pseudonym. - A ďalšie kapitoly by sa mali nateraz, alebo aj naďalej, zasielať na niektorú z týchto e-mailových adries:

asokol@seznam.cz

asokol2001@gmail.com

asokol2001@yahoo.com

asokol2001@hotmail.com

Všetky kapitoly potom budú postupne zverejnené na webstránke Táboráku:

http://taborak.webovastranka.sk

Ochrana autorských práv bude garantovaná v zmysle platných zákonných ustanovení. Kvôli eventuálnym problémom s diakritikou budú textové súbory na webstránke ukladané ako dokumenty vo Worde alebo vo formáte Rich Text Eormat:

taborak080314.doc

taborak080314rft.rft

A už sú tam aj takto uložené. Napríklad, číslo 080314 je zobrazenie aktuálneho dátumu: 14. marec 2008. Samozrejme, že aj tento návrh sa dá vylepšiť. Ak má niekto iný, alebo doplňujúci návrh, nech bude tak láskavý a zašle ho na hore uvedené e-mailové adresy. Dúfajme, že sa nám náš spoločný Táborák vydarí podľa hesla: uhuru, udugu, umoďa, čo je francúzske liberté, egalité, fraternité vo svahilštine. V podstate by to mala byť príjemná, nezáväzná, neviazaná zábava a potešenie z tvorby. S úctou, Augustin Sokol a syn, Augustin Sokol junior.

Augustin Sokol

Kapitola I.

(1) 20. december 1970. Posledný táborák nášho druhého tréningového tábora jogy v Indii. Zajtra ráno Síta s Gustom pocestujú do Prahy.

(2) Štyridsaťdňový kurz programovania v jazyku APS. 11. januára - 19. februára 1971. Organizovaný Ústrědím pro výpočetní techniku TESLA Praha. Bývajú a stravujú sa v hoteli. Prvý deň kurzu. Večerajú v reštaurácii. Obsluhuje ich atraktívna servírka. Volá sa Norika. Pekná postava. Vysoká a štíhla. Externe študuje angličtinu. Má dostať nový byt. Zatiaľ býva v hoteli. Na tej istej chodbe ako Gusto. Keď sa predkloní pri vedľajšom stole, spod minisukničky jej ešte viac vykuknú nôžky. Gusto s kolegami si to s pôžitkom vychutnávajú. Norika si to všime. Lesklý povrch nerezovej tácky na pivo jej poslúžil ako spätné zrkadlo. Úsmev na krásnej tvári. Hnedé oči. Hnedé vlasy - trošku do ryšava, ako líška Bystrouška. Vlasy sa jej prirodzene vlnia. Pár kratších neposlušných kaderí sa nežne stáčajú za jej uškami. Odchádza po ďalšie pivá. Gusto k nej vystrie ruku a tíško riekne:

„O polnoci nepríď na izbu číslo dvestodva!"

Vyzve kolegov na stávku. Tvrdí, že Norike tak dokonale vsugeroval svoju myšlienku, že k nemu o polnoci určite nepríde. Stávku však nikto neprijme.

(3) Gusto si v posteli číta Eugena Onegina. O polnoci klopkanie na dvere. Otvorí. Norika. Oči privreté pod hustými mihalnicami. Ruky vystreté pred seba. V pravej ruke drží kľúč s dreveným ťažidlom. Pohybuje s ním. Akoby ešte klopala na dvere. Má na sebe iba krátku priesvitnú nočnú košieľku. Vojde do izby. Prekvapený Gusto za ňou zavrie dvere. Vznáša sa ako nočný motýľ v rytme éterickej melódie Pucciniho Madame Butterfly. Pomaly kráča k posteli. Ľahne si, oči zatvorené. Prikrýva ju paplónom. Ľahne si k nej. Zhasína lampu na nočnom stolíku. Mesiac zalieva izbu jasným záhadným svitom. Je zmätený. Mohla sa táto recesia pretransformovať do serióznej sugescie? A naviac aj znegovať? Zašepká jej do uška:

„Spinkaj Norika. Ako líštička v nore."

Voňavé ženské telo sa pohne. Zobúdza sa. Najprv nevie, kde je, ani ako sa sem dostala. Tíško riekne:

„V spánku som začula zvláštny naliehavý hlas: Musíš vstať z postele a odomknúť dvere. Potom choď k dverám s číslom dvestodva. Zaklop na ne kľúčom. Otvorím ti. Vojdi a ľahni si do postele."

Objíma ju. Bozkáva, bozky opätuje.

(4) Svoje sugestívne schopnosti Gusto dekóduje až o dva týždne. Norika mala priateľku Moniku. Keď sa Gusto chcel s kolegami staviť, že Norika k nemu o polnoci nepríde na izbu, sedela pri vedľajšom stole. Všetko počula. Povedala to Norike. Tak vznikla tá láska. Monika potom prišla za Gustom a vysvetlila, ako mu k jeho láske pomohla.

(5) Piatok 12. mája 2000. Posledný deň trojdňovej konferencie. Gustova prezentácia s názvom: Význam kryptológie v univerzitných informačných systémoch. Má pripravené príklady: aj anglickú vetu o rýchlej hnedej líške, ktorá skáče cez lenivého psa. Vo vete o líške sú totiž všetky alfabetické symboly anglickej abecedy. THE QUICK BROWN FOX JUMPS OVER THE LAZY DOG. Vetu bude dekódovať. Okrem pedagogických a vedeckých pracovníkov sú na konferencii aj ich študenti. Sotva povie pár slov, jeho pohľad sa skríži s upreným pohľadom študentky v treťom rade. Norika! Reinkarnačný posun v déjà vu priestoročasovom stroji. Cez prestávku si k nej prisadne. Je to Norikina dcéra. Volá sa Katka. Čaro genetiky, ktoré je dekódované aj z ľudovej múdrosti: „Aká matka, taká Katka!" Katka ho spoznala. Podľa fotiek z maminho albumu. Preto ten jej pohľad. Vraj sa po toľkých rokoch ani veľmi nezmenil. Samozrejme, že ho to potešilo. Dohodnú sa, že sa ešte stretnú. Cez ďalšiu prestávku Katka telefonuje mame, nech naskenuje fotky s Gustom a nech jej ich pošle mailom. Vytlačí si ich v internetovej kaviarni. Na záverečnej recepcii ukazuje fotky: krytá plaváreň v Havířove. Norika a Gusto v plavkách. Gusto by rád videl aj Katku v plavkách. Akoby mu čítala myšlienky. Navrhne, aby si išli zajtra zaplávať.

(6) Stane sa. Katka si totiž naplánovala navštíviť cestou domov tetu. Tetkin manžel je spolumajiteľom budov na termálnom kúpalisku. Slnko v mesiaci lásky. Katka vychádza z vody ako rozprávková morská víla. Kvapky na opálenej pokožke. Trblietajú sa v slnečných lúčoch ako malé brilianty. S nežnou eleganciou si ľahne na deku. Mokré plavky dráždivo zahaľujú tajomstvá. Gusto ich dekóduje z archetypálnych magických kriviek: z kružnice a z priestoročasového priemetu kružnice do sínusoidy. Kružnica je Mesiac, Zem, planéty, Slnko, hviezdy vo vzdialených galaxiách, prsníky, pupček a zadoček. Sínusoida je vlnenie fotónov v mikrokozme, periódy nekonečných priestoročasov v makrokozme, ornamentálne vlnenie vláskov za uškom. Gusto si spomenul na táborák koncom roku 1970 v Indii. Bol to medzinárodný tréningový tábor. Každý si tam spieval aj svoje národné a ľudové pesničky. Potom sa ich snažili preložiť do angličtiny. Gusto zaspieval slovenskú ľudovú pesničku „Poď Anička, poď s nami". Potom sa pokúsil pesničku preložiť do angličtiny. Všetkým sa najviac páčil úryvok z piesne:

„On jej hľadal za uškom,

jaj, jaj, jaj,

ona mala pod bruškom,

jaj, jaj, ..."

A jej rezký refrén:

„Ricom - picom, bol som pri tom, trávička zelená ..."

- Ďalšia sínusoida sa premieta do periódy prechodov Katkiných telesných tvarov - ich vrcholov do údolí. Stúpanie z údolia podbradku a dlhého krku na vrchol hrude a na prsia. Klesanie do údolia úzkeho drieku s tenkým pásom. Stúpanie na vrchol oblých a ladných bokov. Klesanie po stehnách do údolia pod kolienkami. Stúpanie na lýtka v tvare štíhlych starogréckych amfor. Klesanie do údolia nežných členkov. Boli časy, keď fotografia ženy s odhaleným členkom pod dlhou sukňou bolo rovnako vzrušujúca, ako sú fotografie žien v plavkách bikiny alebo monokiny, teda na vrchu bez, alebo úplne nahých žien, ktoré sú dnes bežne uverejňované v našich slovenských časopisoch. Boli časy boli, ale sa minuli. ... From here to eternity. Amor vincit omnia! To všetko je v čare a kráse zmyselnosti. Po rokoch aj reinkarnácia Noriky, čítanie myšlienok, magické krivky, nepredstaviteľné - nekonečne malé detaily v mikrokozme - veľké diaľavy v makrokozme a čarokrásno Univerza v zmyselnosti. Virtuálne záhady v speculative fiction. Ak sa nám niektoré z nich podarí dekódovať, tak sú to reality v none fiction.

(7) 11. september 2007. Babie leto. Norika, Katka a Gusto sedia pri táboráku a spievajú. Gusto doprovádza spev hrou na gitare.

Komentáre ku príspevku

kapitola 1. Taborak

Komentár od: Denisa. Vložené: 7. marec 2008 - 15:46

...rok 2000 a Katka ma chlpky v podpazusi? to je urcite feministka;)

odpovedat

Hlavna vec je zdravicko!

Komentár od: Augustin Sokol. Vložené: 8. marec 2008 - 10:15

Vyholovanie podpazusia je iba modny trend. Ochlpenie v podpazusi u zien ma vsak aj svoj vyznam z hladiska reflexnej terapie. Napriklad, cinskej linearnej a bodovej mikromasaze, manupunktury a akupresury. Konkretne, pri masazi chrbtice sa postupuje zdola nahor - ako pri uvolnovacej asane Sarvangasana z hatha yogy - najprv sa masiruje oblast kostrce, potom krizova kost - ktora je Svatym gralom tela a elixirom mladosti - lumbalna cast, torakalna cast a cervikalna cast vertebraly, - teda panvova, chrbtova a krcna cast chrbtice. Nuz a prave v tom okamziku, ked sa masiruje krcna cast chrbtice - konkretne medzi stavcami atlas a capovec - tak prave vtedy maser druhou rukou chyti medzi prsty par chlpkov na ochlpeni - najprv pod lavou pazuchou - od strany srdca - a potom aj pod pravou pazuchou. Pritom chlpky jemne popotahuje v rymtme masaze druhej ruky - a potom si ruky - kvoli harmonickej symetrie masaze vymeni - a celu proceduru opat zopakuje. S uctou, Augustin Sokol.

odpovedat

Vorošilov

Komentár od: fiamme (bez overenia). Vložené: 8. marec 2008 - 19:04

... mám kamaráta, ktorý tvrdí, že správna žena to má mať ako Vorošilov baranicu :)

Sú však aj úchyláci (asi 90%) čo tvrdia, že ich nadchýna vyholená pokožka. V podvedomí im to zrejme evokuje nedospelú ženu (teda pannu). Módny priemysel to rýchlo pochopil, a urobil z toho módnu ikonu, a aby boli zisky vyššie, ponúka nespočetné kombinácie strihania a holenia, podobne ako účesov na hlave. Keby ste našim babičkám povedali, že budú existovať holičstvá "od pása dolu", pukli by od smiechu. Starý dobrý Vorošilov!

odpovedať

Spomienky byvaleho pioniera.

Komentár od: Augustin Sokol. Vložení: 8. marec 2008 - 20:38

Ked som bol este pionier, tak sme mali pioniersku skupinovu veducu, ktora bola Rusnacka. Ucila nas pesnicku, ktoru doprevadzala na harmonike, teda na garmoske. Este dodnes si pamatam na text tejto pesnicky:

"Stalin grajet na garmoske, Vorosilov hopaka!

Razgromili Germaniu dva sovietski soldata."

Nebola to sice az tak velmi mudra zena, - ale na druhej strane bola velmi pekna. Vacsina chlapcov v nasej pionierskej skupiny sme do nej boli zamilovani. Samozrejme, ze iba platonicky. Pionierske roky mi skoncili. Neskor som narukoval na vojensku zakladnu prezencnu sluzbu. Bol som zakladak. Neskor som sa ako dostojik v zalohe zucastnil vojenskeho cvicenia. Bol som zalozak. Vojenske cvicenie, teda manevre, sa konali blizko dedinky na Vychodnom Slovensku. V sobotu vecer tam bola tanecna zabava. Isli sme sa teda zabavit. K nasmu stolu si prisadli tri zeny. Dali sme sa do reci. Nuz a vysvitlo. ze najstarsia z nich je moja byvala pionierska skupinova veduca. Manzel jej zahynul pri automobilovej havarii - a jej obidve dcery studovali na vysokej skole v Kosiciach. Byvala teraz iba sama v peknom domceku na konci deiny. Napriek svojmu veku bola este stale velmi pekna. Po skonceni zabavy ma pozvala k sebe na kavicku. Ked uz sme boli u nej, tak som ju poprosil, ze namiesto kavicky by som si vypil caj. Uvarila mi vynikajuci caj. A tak som u nej ostal celu noc. Takze moja povodna platonicka laska z mojich pionierskych cias sa tak zmenila na neplatonicku lasku. Nuz, budem uprimny, velmi sa na to dobre spomina... S uctou, Augustin Sokol.

Spisovateľov komentár k príspevku

Tešíme sa na ďaľšie príspevky od ďaľších autorov.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

odporúčam

waw no tak mne sa to veľmi páčilo... ...takéto príbehy mám veľmi rád.... ...prepadá ma pri nich nostalgia aj ked ja mám len 30 a komunizmus som zažil ako dieťa mám ho stále v pamäti....pioniery a svazáci...a iskričky...a ...zvs o ktorej mám mimochodom aj dve poviedky... ...ak si teda nájdete čas na prečítanie niektorých poviedok budem rád.... ...staršie sú síce plné chýb...ale tak je to na Vás...budem rád ...s pozdravom Mikro

3. apríla 2008 18:42:24

Dear MikroB, som rad, ze ste si Taborak precitali - a este radsej, ze sa Vam to velmi pacilo. Co je to zvs? A kde je zvs? Pytam sa preto, ze by sme si radi spolu aj s mojim synom Augustinom Sokolom jr., precitali a na revans aj ohodnotili Vase dve poviedky. S uctou, Augustin Sokol a syn Augustin Sokol jr.

augustin-sokol

8. apríla 2008 09:31:13

odporúčam

No celkom som to nepochopila, nič zvláštne, ktokoľvek na čítaní potvrdí, že ketums trochu nechápanlivejšia... ja vravím, aj takí ľudia sme ľudia... :-) to či tá Katka bola len Norikina dcéra, alebo aj toho hrdinu, ale zaujímavý, aj veselý, miestami vtipný príbeh... by som doporučovala v budúcnosti oddeľovať celkovú poviedku od iného textu - napríklad kurzívou (poviedka normálnym, kurzíva sa dosť zle číta), lebo poviedka sama o sebe až tak dlhá nebola... sa mi veľmi páčil ten komentár od fiame že 90 percent úchylných... ešte -* rada sa zapojím do každej lumpárny, bojím sa, že projekt táborák nie je dostatočne vysvetlený aj pre ostatných: 1,zapojiť sa môže ktokoľvek? 2, téma ľubovoľná, alebo aspoň nejako určená? 3,štýl (poviedka, próza, úvaha) atd... nakoľko som v práci nemám toľko času, ale určite sa pozriem na www. stránku... btw - inak ako projekt táborák by sa hodil dať aj do lit. témy... tam sa viac ľudí ozvu, lebo pochopia, že sú vlastne oslovený a nepletoie sa to potom so samotným príbehom... :-)

ketums

3. apríla 2008 07:51:11

Dear Ketums, obidvaja, aj s mojim juniorom, sme milo prekvapeni, ze Ketums je vlastne Ketumska, teda, ze je to dama, pani alebo slecna. Junior k tomu mal este svoju typicku pripomienku, ze sme sa mali lepsie sustredit na kontext Vasich poviedok, a odtial by sme to uz mali davno desifrovat. Podla nasho nazoru je ale Kemtus chapava – az velmi chapava. Pokracujeme dalsimi odpovedami na Vase otazky: Katka bola iba Norikina dcera – a nebola dcera "hrdinu". Ten udajny "hrdina" som totiz ja sam. Je to na sto percent autobiograficka poviedka. Nic v nej nie je vymyslene – a vsetko sa stalo presne tak, ako je to v poviedke popisane. Nuz a kedze mam iba svojho jedineho syna, Augustina Sokola jr., tak z toho vyplyva, ze nie som Katkin otec. Co sa tyka Vasho odporucania pouzivat kurzivu, tak to je dobry napad. Niekedy mi ale kurviza v texte nenabehne – alebo nenaskoci – inymi slovami nie vzdy sa mi ju do textu podari dat. Tak ju radsej ani nedavam. Raz mi to sposobilo aj stratu casti textu. Cesty textovych editorov su nevyspytatelne. A tak vzhladom na zasadu, ze istota je gulomet, nepouzivam vzdy kurzivu – a niekedy ani bolt. Snazim sa vystacit s jednym typom pisma v celom texte poviedky. Co sa tyka komentaru od Fiame, tak aj nam pripadal ako velmi vtipny – a aj inspirativny. By the way, napriek tomu, ze ma junior este len dvanast rokov, da sa s nim uz komunikovat ako s dospelym. Pamatam sa, ze este ked bol iba prvacik, tak som mu nahraval na VHS pasky a neskor aj na DVD disky, vedecko-popularne a naucne programy z TV kanalov: Discovery, Spectrum, National Geographic, Animal Planet, Viasat – History, Explorer – a aj z nasich a ceskych TV kanalov. Medzi inymi napriklad aj serial, v ktorom boli pomocou intrauteralnej sondy endoskopicky nahrate zabery o oplodneni vajicka spermatom, cely embryonalny vyvoj polodu – anafaza, metafaza, profaza, telofaza (ich presne poradie si uz nepamatame) – teda cely intrauteralny vyvoj – az po porod – dokonca v jednom variante bol porod nafilmovany vo vani – kompletne cely – aj s odstrihnutim pupocnej snury. Konflikt s ucitelkou nabozenstva sa teda dal cakat. Este to junior umocnil svojou kritikou bilickej knihy Genezis, ked na ucitelku nabozenstva vyrukoval s teoriou Velkeho tresku od profesora Stephana Howkinga, tak to vypuklo! Tak som juniora dal preradit z hodiny nabozenstva na hodiny etickej vychovy. Nabozenstvo ho odvtedy vyucujem ja sam. By the way, pred juniorovym narodenim som vela cestoval po celom svete – spoznaval som pritom aj rozne kultury a nabozenstva. Nuz a tak som okrem Biblie, ktoru ma tajne ucil knaz Boksay (preco tajne? – ked som bol maly, tak vtedy bola taka doba, ze ak by vyslo najavo, ze chodim na nabozenstvo, tak by obidvaja rodicia prisli o svoje zamestnanie – mama bola stredoskolska ucitelka a otec vysokoskolsky ucitel) – teda okrem krestanskej biblie som si prestudoval aj moslimsky Koran, budhisticku Tripitaku, sintoisticku Kodziky – a aj rozne sagy – ako finsku Kalevalu – islandske, irske a ine sagy. V podstate aj tieto sagy povazujem za urcite doplnky Svatych Pisem. Nuz a mal som aj to velke stastie, ze som si mohol nastudovat aj apokryfne a nekanonizovane varianty Svatych Pisem. Teda mam z coho cerpat, ked juniora aj takto nabozensky vzdelavam. Teraz sme si aj uvedomili, ze tato nasa spolocna poznamka o tom, ze junior je qvazi uz ako dospelak, mala Vam byt adresovana uz hned po tom, ako sme Vam oznamili, ze sme si so zaujmom precitali vsetky Vase poviedky, lebo v nich boli aj take casti, ktore su urcene len pre dospelakov. Dalsia Vasa poznamka (citujem): „rada sa zapojim do kazdej lumparne ...“ Why not?! – mozete to povazovat aj za lumparnu. Je to vsak fakt neskodna lumparen. Mozno mate pravdu aj v tom, ze projekt Taborak nie je dostatocne vysvetleny pre vsetkych, a to aj napriek nasej snahe predkladat ho tak, aby bol vskutku pristupny pre vsetkych. Takze, repetitio est mater studiorum: 1. zapojit sa moze ktokolvek – a aj kedykolvek. 2. tema je uplne lubovolna, – ziadnym sposobom nie je a priori urcena – je uple lubovolna – na nic nemusi nadvazovat. 3. styl je – podobne ako tema – uplne lubovolny – moze to byt poviedka, proza, uvaha, basen, basnicka, obrazok, fotografia, odborny clanok, atd... atd... Na zaver nasa otazka na Vas: co je to btw? – ako ste to mysleli (citujem): "inak ako projekt taborak by sa hodil dat aj do lit. temy ... tam sa viac ludi ozvu, lebo pochopia, ze su vlastne osloveny a nepletie sa to potom so samotnym pribehom ..." – Co tym chcel basnik Ketums povedat? – Ako by sa dal projekt Taborak "dal hodit" aj do literarnej temy? – Lebo podla nas je Vas napad dobry – len my nevieme know how – ako na to. To by bolo na dnes zatial vsetko, s uctou, Augustin Sokol a syn Augustin Sokol jr.

augustin-sokol

8. apríla 2008 11:14:44

...hmm... napad zaujimavy... len ci taky bude aj finalny efekt... ale rad ho budem sledovat, pokial bude cas... ...a este otazka; Balkon je zverejneny niekde na internete?

hovado

3. apríla 2008 00:33:10

Dear Exit, dakujeme Vam, ze ste si nas Taborak precitali, a ja za to, ze to povazujete za zujimavy napad. Spolu s mojim synom Augustinom Sokolom jr., si precitame vsetky Vase literarne diela – a na revans ich aj ohodnotime. Nuz a finalny efekt Taboraku?! - to by samozrejme zaujimalo aj nas. V dobrej viere dufame, ze bude mat aj nejaky finalny efekt. Snaha bola. Ak si najdete cas, a budete Taborak sledovat, tak budeme radi - nuz a ak by ste do Taboraku prispeli aj Vy, tak by sme boli este radsej. O uverejneni prvej, teda mojej, kapitoly Balkonu na Internete som uz uvazoval. Nebol by to samozrejme ziadny problem. Mohol by som ho, napriklad, ako ukazku, alebo ako odvolavku na Taborak, umiestnit priamo na webstranku Taboraku. Problem je ale v tom, ze najkrajsie na prvej kapitole Balkonu je jeho profesionalna graficka uprava vcitane umelecky posobivych ilustracii od vytvarnika Frantiska Jablonovskeho. Dufam, ze sme mu neskomolili meno. Nuz a to uz by sa dotykalo jeho autorskych prav. Pokusime sa s nim skontaktovat – a nasledne ho aj poziadat o jeho autorsky suhlas v zmysle u nas platnych zakonnych ustanoveni o autorskych pravach. Balkon vsak bol cely uverejneny na pokracovanie, teda vcitane aj mojej prvej kapitoly. Ako sme uz v uvode Taboraku uviedli, bol uverejnovany postupne - teda vsetkych jeho jedenast kapitol - teda pocas jedenastich mesiacov – v kulturologickom a literarnom mesacniku na Slovensku. Nazov tohto mesacnika je RAK - co je skratka pre: „Revue aktualnej kultury“. Mesacnik vydava zname slovenske vydavatelsvo „Slovart“ v Bratislave. Samozrejme, toto vydavatelsvo ma aj svoju webstranku. Nuz a ak na tejto webstranke klilnete na hypertext - tusim je to hypertext: „Casopis RAK“ – alebo: „Mesacnik RAK“, tak sa Vam zobrazi ponuka vsetkych doteraz vydanych cisiel mesacnika RAK – a tam sa da najst aj romam na pokracovanie s nazvom: Balkon. S uctou, Augustin Sokol a syn Augustin Sokol jr.

augustin-sokol

8. apríla 2008 11:54:13

dlhučké.... vytlačím si domov po Hausovi večer prečítam zajtra napíšem svoje pocity... sa celkom teším... :-)

ketums

2. apríla 2008 09:49:44

Dear Ketums, srdečná vďaka za Váš komentár k Táboráku. Keď sa vrátim poobede zo školy so svojim jediným synom Augustinom Sokolom juniorom, tak si spolu prečítame a na revanš okomentujeme aj všetky Vaše literárne diela. By the way, Hausa spolu s juniorom pozeráme. Je to jeden z jeho obľúbených seriálov. Keď sú totiž prudké zmeny počasia, tak občas trošku chrámem. A junior sranduje, že chrámem ako Haus. Nepoužívam však paličku, aby som nekazil juniorovi image. Junior ma iba 12 rokov a ja mam 65. Som starší ako dedkovia jeho spolužiačiek a spolužiakov. Obidve kolena som si rozbil, keď som mal ešte iba 13 rokov. Bol to absurdný príbeh - a pritom bol žiaľ Bohu pravdivý. Kvôli juniorovi som to aj opísal. Uverejnili to v denníku SME - a dokonca dvakrát. Stalo sa to tak, že neďaleko mňa vybuchol tankový granát z T 34. Črepina z granátu mi prerazila helmu a poranila hlavu. Tlaková vlna z výbuchu granátu ma odhodila nabok. Pri páde som si rozbil obidva kolená. Bolo to v Budapešti roku 1956. Po 50-tich rokoch som v Budapešti kráčal so študentami. Vedľa mňa mladá pekná študentka. Vtom spoza rohu ulice vybehli policajti a zasypali nás granátmi so slzotvorným plynom a streľbou s gumennými projektilmi, s ktorými sa môže strieľať maximálne do výšky kolien. Študentku však trafili do pravého prsníka. Mala silikónové implantáty. Prsník jej ihneď klesol. Dostala z toho šok a omdlela. Niesol som ju na rukách a po maďarsky som nadával policajtom. Zavolali pre ňu sanitku. Zdravotníci ju naložili do sanitky. Mňa policajto naložili spolu s ďaľšími demonštrantami do auta a odviezli na policajnú stanicu. Tam mi prečítali ich návrh na obvinenie z trestných činov výtržníctva a útoku na verejného činiteľa. Keď vyšlo najavo, že som bol pozvaný na oficiálne oslavy 50. výročia ako VIP hosť, tak ma veľkodušne pustili. Ešte dva týždne potom ma oči štípali od slzného plynu. Nuž, za akúto "demokraciu" som ja starý hlupák bojoval. Takže tak mi treba! To by bolo nateraz všetko, s úctou, Augustin Sokol.

augustin-sokol

2. apríla 2008 11:21:57