+makrela+

zliezol som zo svojej búdky
z plechovky cambellovej polievky
že si zložím chlebík
k tomu plnenú rybku
rozumom sardiniek
už sa usmievam nad tou kombináciou
za zvuku brúsiaceho príboru
a za jasu tancujúcich iskier
vyzerám ako mäsožravý šialenec
tak z cesty brudné telá prasiatok
ovečky kudlaté býky zo šerpy hovädziny
a všetka vysoká našich pralesov
ó utekajte štvornohí

v rukách trápim korpus ryby
      olejovej sirény konzervárne
      nemej položky grizzliho menu
spieva spieva však mileným hláskom
omámene pozerám na tie plutvy
čo túlia sa mi po strnisku
a mastia mi ušné lalôčiky
klesám do studne rybieho srdca
hlboko až na spodok
k aorte
mariánskej priekopy
a tie ústa mazľavé a priezračné
chcem byť ikrou čo prešla jej telom
a vonia vonia táto vodná žena
aká je len zvodná
poddávam sa
prikladám ju na ústa
a nič ma už nezachráni
a nič ma už nezastaví

v kuchyni je teplo
zahrieva ju unikátna láska
je nás cítiť spolu veční
proti prúdu kanalizácie a vkusu
plachtím verne s ňou
s osudovou makrelou

vošla moja matka
v ruke ukazovátko čo vykovalo
generácie
malé rody
a teraz prevychová mňa
aj moje dievča z vody
berie mi ju
Júliu!

nechcem viac žiť príjmať stravu
leštiť len šupiny mojej ryby
aký je toto život
bez ducha píšem verše slová lepím mliečom
volám konzervárne
či náhodou nezasolia podobnú
či mám čakať tu
alebo sa poddať
v mokrú náruč Poseidonovu...