Rozprávanie do ticha

Ticho. Ticho ona rozpráva !

Počúvajme, my slepí zbabelci.

Jej láska bola poprava,

láska s bozkom na konci. 

Pre život v tichu by som zabíjala,

z hlbín duše by padal hlas.

Mali sme gloriolu- ty a ja.

Mali sme, nemáme, viac nám už nepokaz.

Ja chudera, ja hlupaňa.

Ja som to všetko, čo nenávidím.

Blažené ticho na záver vyzváňa.

Niečo som cítila, počujem, vidím...

,,Krič a plač, ty jedinýz pekla sľubov,

veď na čo si na svete?

V senzácii rozkoše sme sa modlili.

Keby mi patrili všetky mená,

ktoré si mi dal, bola by som neznáma.

Vitaj v súžení menom Život."

Staň sa mnou, buď mojou spásou,

buď mojím ja, moja hlúposť bude tvoja.

Ideme spať, Boh nám už zhasol,

lež raz si povedal: ,,Svätí nás nerozdvoja."