V noci pred svadbou priletia komáre veľké ako netopiere

Móric, zo 405, pozrel na Alenkinu fotku. S predstieraným obdivom povedal, že je sexy, a keďže chcel byť vtipný, dodal, že je to baba krv a plnotučné mlieko. Narážal na jej figúru.  Myslím, že sa  nemal pýtať, či Alenka náhodou netrénuje sumo. Šaman tieto vyjadrenia považoval za celkom správne hlášky a hneď večer ich zvestoval svojej nastávajúcej. Alenka odkázala Móricovi, že je smradľavý prd z cigánskej rite vyprdnutý a že keď ho na intráku stretne tak mu odtrhne obidve hlavy. Najprv tú menšiu.

Bolo nám jasné, že Šaman sa chystá na spolužitie s bojovnou amazonkou a rozhodli sme sa spríjemniť mu posledné chvíle slobody. Bol oveľa starší ako my. Dlhé  dva roky sme si na neho zvykali.    

Len Murovi záležalo, aby bol v izbe aký-taký poriadok. Často nás preto buzeroval. Dnes sme výnimočne pristúpili na jeho hru s tým, že mu pomôžeme. Natlačil som všetky skriptá do zásuviek a paplóny do perinákov. Eliáš poutieral stôl a vysypal popolníky. Informovali sme Mura, že upratovacie práce pre nás skončili. Prestal zametať a poslal nás pre víno do vedľajšej izby. Šaman tam odložil 20 litrov samoroďáku. Pomenoval ho bundeswehr. Pamätal si ešte lampasácke žúry, na ktorých fungoval ako pingl. Jediný z nás mal tie nekonečné vojenské dni už za sebou.  

Doniesli sme ťažký demižón. Muro sedel na stole pritlačenom k oknu, čo bolo jeho obľúbené miesto. Stále chcel v izbe niečo vylepšiť. Tvrdil, že ešte musí namontovať sieťku proti komárom. Sťažoval sa, že každú noc naňho útočia ako besné psy. Zo skrine vytiahol rolku, rozbalil ju a malými klinčekmi šikovne pribil na okenný rám. Potom skonštatoval, že konečne bude spať ako človek.

Šamanovu prihrbenú postavu sme zmerčili ešte pred vchodom. Práve sme koštovali domácu slivovicu od jeho budúceho svokra. Určite bola lepšia ako bundeswehr, ktorý si dovliekol zo svojej rodnej moravskej vesničky.

Dvere sa rozleteli. Bol naštvaný. Zase niečo nestihol. V tom zúfalo malom staromódnom oblečku s nagelovanými vlasmi vyzeral ako nejaký herec z čias nemej grotesky. Spomenul som si ako sa minulý piatok vrátil z divadla a spod krátkych nohavíc mu trčalo pyžamo.  Zaspal a keď zistil, že mešká prepadol panike. Alenka jeho originálny úbor odhalila až počas prestávky, keď sa chceli občerstviť v bufete. Okamžite odišla. Šaman ostal. V divadle bol prvýkrat v živote. Zavážilo tiež, že drahé lístky kupoval on a musel si na ne požičať.  

- Čo nám nesieš ? - opýtal sa Muro a ukázal na Šamanovu tašku.  

- Košili a kravatu vod Alenky. Musím si ji vyskoušet.

- Potrebuješ predovšetkým nové kvádro. Hádam nechceš ísť v tomto ? - zamiešal sa Eliáš.

- Ja myslel, že si ho pujčím od vás - prezradil nám svoje želanie.

Dosť nás to prekvapilo, ale kamarát je kamarát. Nebolo jednoduché skombinovať všetky naše obleky tak, aby z toho vyšiel jeden pre Šamana. Mal nekonfekčnú postavu. Nakoniec sa to podarilo. Nohavice od vysokého Eliáša si uťahoval remeňom až na prsiach. Moja vesta mala túto estetickú chybu zamaskovať. Keď si ju tlstý Šaman zapínal, odtrhol na nej tri gombíky. Do Murovho saka mu pomohol Eliáš. Bolo zrejme, že si ho už sám nevyzlečie.

- Je to dobrý. Zítra bude Alenka koukat. -  prejavil Šaman spokojnosť so svojím vzhľadom.

Napadlo ma, čo by sa mohlo stať. Zajtra ho Alenka uvidí v týchto šašovských šatách, dostane záchvat zúrivosti a v afekte ho zabije. Potom som však túto hroznú predstavu zavrhol. Také veci sa asi nestávajú.  

Konečne sme to mohli roztočiť. Eliáš si naladil gitaru. Po prvých akordoch sme sa pustili do bundeswehru. Bojovali sme statočne aj keď chutil ako petrolej. Už sa zotmelo. Pritom v demižóne člapotalo ešte veľké množstvo odpornej tekutiny. Eliáš dával pozor, aby nikto nemal prázdny pohár. Napadlo ma, že ústna voda by bola lepšia.

Dlhšiu dobu sme sa pokúšali o spev.   Všimol som si, že vždy keď sa k nášmu kriku pridal Muro, začali nám susedia búchať na stenu. Dokonca, aj pri jeho nostalgickom prednese, keď úplne sám, nahlas recitoval  romantickú Clementine, zúrivo búchali aj otrlí piataci, čo bývali pod nami. Muro však na nič nedbal.

- A teraz Olympic. - vykríkol a spustil song, v ktorom sa často opakovalo niečo ako  aúúúúúúúú aúúúúúúúúúúú. Jeho sólo prerušil vystrašený vrátnik, ktorý vybehol až na naše 4. poschodie a zisťoval koho bijeme. 

Šamanovi bolo z toho príšerného moku zle a tak som Eliášovi navrhol, aby sme mu pomohli vyzliecť si ten kombinovaný rôznofarebný oblek. Stiahli sme z neho sako a dosť sme ho pritom poškodili. Murovi  došlo, že ho už môže odniesť do sekáča.  

- Budu blít. - vykríkol zrazu Šaman

Podišiel k otvorenému oknu a pokúsil sa všetko jedlo z obeda vyvrátiť na autá zaparkované pod naším oknom. Silný prúd jeho zvratkov sa odrazil od ochrannej siete a roprskol sa na ňom.  

- Ktoré hovado zatvorilo vokno ? - vôbec nechápal čo sa stalo.

Smiech, ktorým Muro v okamihu vyplnil celú miestnosť, sa veľmi podobal spustenej cirkulárke. Keby Šaman nemal na sebe Eliášove nohavice a moju vestu, určite by sme sa smiali aj my.   

S námahou si vyzliekol naše zašablované veci a odšuchtal sa na chodbu s tým, že sa ide umyť.

- Zájdi za ním, lebo tam netrafí. - zavrčal Eliáš.

- Trafí. Až také zlé to s ním nie je.

- Len nech nikoho nestretne. Opitý, rád zapára. - oznamoval  mi Šamanove vlastnosti, o ktorých som dobre vedel.  

- Myslím, že dnes to nehrozí. Je úplne vyšinutý.  

Na intráku sme mali umyváreň spoločnú pre celý trakt. Teraz po  polnoci už bývala prázdna.

Eliáš sa zlostil. V pondelok mal skúšku. Vedel, že bez nohavíc bude veľmi nápadný. Nadával najprv na Šamana, potom aj na rehotajúceho sa Mura. Nemohol som to počúvať a pobral som sa na vecko.   

Na konci chodby bol prevrátený kôš. Dvere do umyvárne chýbali. Všimol som si Šamana pred zrkadlom ako na seba uprene pozerá. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby svoj sústredený pohľad nahlas nekomentoval. Nechtiac som si vypočul jeho monológ. Hovoril výlučne o pohlavných orgánoch. Mužských aj ženských. Jedny aj druhé dosahovali obrovské rozmery. Niektoré som si vedel predstaviť. Iné nie. Zabudol som spomenúť, že Šaman všetky tie genitálie vzťahoval na seba. Bol taký zaujatý vulgarizmami, že si ma všimol až keď som stál vedľa neho.

- Už sa na to vykašli. Stávajú sa aj horšie veci. - plesol som ho po ramene.  

- Se ti jenom zdá. Ja nevím co mám delat.

Bol veľmi rozrušený. Snažil som sa mu vysvetliť, že ráno bude všetky hrozby vnímať celkom ináč. Povedal som mu toho oveľa viac. Zdalo sa mi, že to zabralo.

Vtom vošiel Eliáš. Na krku uterák, v jednej ruke fľaša slivovice, v druhej poldecák. 

- Ako žalúdok, náčelníku ? Chce to jeden na poprávku.

- Di do prdele. Nevidíš jak mi je ?

Všetci sme sa pobrali naspäť na izbu. Muro už strhol zašpinenú sieť a vyhodil ju.

- Viete, že je pol tretej. Mali by sme zaľahnúť. - vyzval nás.

- Proč ste mne tak opili ?  Eliáši, proč si mne porad tolik naléval ?

To, že sme boli menej strieskaní ako Šaman neznamenalo, že sme pili menej. Jednoducho horšie znášal alkohol. Jeho obvinenie sa však Eliášovi vôbec nepáčilo.

- O čom táraš ?  Ja som na vine, že si sa tak zrúbal ? - Eliáš blýskal očami ako tiger.

- Nakoniec my budeme zodpovední aj za to, že sa zajtra budeš ženiť. Nie si svojprávny, alebo čo  ? - dokončil svoj príhovor.    

- Vy mi asi závidíte. - provokoval Šaman ďalej.

- Skôr ťa ľutujeme. My si môžeme naďalej užívať slobodu, obšťastňovať mladé kočky. A ty ? Ty sa budeš nudiť pri jednej buchte. - zafilozofoval si Muro.   

- Koniec duchaplných rečí - zatlieskal som, aby som predišiel hádke. - Na dnes stačilo. Ideme chrápať.

Najprv do izby potichu vletel len jeden. Asi prieskumník. Chvíľu sedel na plafóne a v tme si vyberal obeť. Druhý bol oveľa väčší. Pristal na nočnej lampe. Tiež sa rozhliadal, na ktorého spáča si sadne. Neviem aký navigačný systém komáre používajú, ale obidva sa súčasne rozhodli pre telo ležiace na najvzdialenejšej posteli. Veľký sadol Murovi  na odhalené rameno, malý rovno na krk.

Boli to komáre z praveku. Stokrát väčšie ako všetky, ktoré som doteraz videl. Musím ho zachrániť. Ináč z neho vysajú všetku krv.

Zobudil som sa. S veľkým sebazaprením som sa posadil. Musím tie potvory zabiť. Potom budem spať ďalej, pomyslel som si. Až teraz som si všimol, že na stole niekto leží a pomaly sa posúva cez otvorené okno do voľného priestoru. Ničomu som nerozumel. Chcel som Mura zbaviť tých krvilačných beštií, ale tie sa niekde schovali. Zato na stole ležal akýsi chlapík, ktorému asi veľmi záležalo na tom, aby sa s nami už nadobro rozišiel. Chytil som ho za nohy v poslednej chvíli. Mal som čo robiť, aby som toho tlstého chlapíka vtiahol naspäť.  

Zatvoril som okno a uložil Šamana do postele.

- Robíš pekné chujoviny. Keby som sa náhodou neprebral tak ťa ráno zoškrabujú z asfaltu. 

Šaman nepovedal nič. Ľahol si a podľa toho ako vzdychal som usúdil, že plače. Prekvapilo ma, že Muro s Eliášom sa nezobudili. Pri dohováraní Šamanovi som vôbec nešepkal.  

Hneď ako som precitol mi svitlo, že ráno je už dávno za nami. Júnové slnko pražilo a v nevetranej izbe bol smrad až štípali oči. V hlave mi dunelo. Pracovali v nej usilovní  trpaslíci. Všetci so zbíjačkami. Kým si nedám studenú sprchu asi to neprestane. Dvihol som hlavu. Šaman ležal meravý ako poleno a civel do stropu.

- Mal by si už vstať. - vyzval som ho.    

- Najvyšší čas. - pridal sa Eliáš.

Zrazu do izby vrazil usmiaty Muro. Hrdo ukazoval parádny čierny oblek.

- Šaman, pozri na tú kvalitu. Je od Pedra. Úplne nový. Kúpil si ho na promócie a ešte ho ani nemal. Určite ti sadne. Máte rovnaké postavy. Ako dvojčatá - dodal na povzbudenie. Muro sa zase prejavil ako samaritán, ktorý každému pomáha a nikdy nemyslí na to či sa mu to oplatí.    

Nakoniec prehovoril aj Šaman. Boli to prekvapujúce slová. Vlastne len jedno.

- Nejdu  - zasyčal ticho, ale všetci sme mu rozumeli.

- Si robíš srandy. Bež sa osprchovať, oholiť a ber si tento oblek. Veľa času nemáš - upozorňoval ho Muro. Už sa neusmieval.

- Ne, nedelám si srandu. Nikam nejdu a basta.

Predstavil som si pripravenú svadobnú hostinu s Alenkou v bielych šatách, s jej rodičmi aj so všetkými svadobnými hosťami. Zovrelo mi vnútornosti.

Šaman vstal a nasúkal sa do otrhaných džínsov. Nasledovali staré sandále a vyťahané tričko.

- Letím na svobodu. - vykríkol a zakýval pokrčenými rukami, akože má krídla.

Ostali sme s ovisnutými sánkami. Tvárili sme sa ako eskymacki chlapci, ktorí vo svojom iglu namiesto veselého tatina nájdu prežratého ľadového medveďa so zakrvavenou papulou.  Čakali sme asi pol hodiny. Potom sme sa vybrali ho hľadať. Žiaľ, márne. Nenašli sme ho a tak sa Šaman na vlastnú svadbu nedostavil.

V ten večer sme si vo Funuse dali zopár pív a nejaké rumy. Všetci traja sme si Šamanov prúser trochu vyčítali. Eliáš si priznal, že mu nemal toľko nalievať. Muro ľutoval ako mu pripomenul, že po svadbe skončí so všetkými milostnými avantýrami. Ja som si bol vedomý, že som mu vtedy v umyvárni nemal hovoriť, aby si tu babu nebral, keď k nej nič necíti.