Ani báseň, ani poviedka, ani esej...len moje slová pre Vás

Mala som odporučenie od Vás písať prózu. Hm. Rozmýšľať nad tým určite budem. Ale to nie je téma, ktorej sa chcem teraz venovať. V prvom rade by som Vám chcela poďakovať za vaše komentáre, veľmi si to cením. Nikdy som svoje básničky neuverejňovala (vlastne, raz áno – v Žilinských novinách, ale k tomu by som sa radšej nevracala). Tento “portál” som objavila len nedávno a dala som si načas, kým som sa odhodlala niečo uverejniť. Je to pre mňa dosť ťažké, pretože to, čo píšem je dosť osobné. Moja slovná zásoba nie je dokonalá, ale s tým málom, čo mám sa snažím vyjadriť seba. Nikdy som o sebe nehovorila a nemám to ani moc rada, a tak sa snažím svoje druhé ja dať do obrazov, a keď nie do obrazov, tak aspoň do rámu básní. Je to taký môj ventyl, akýsi vnútorný, už aj z časti verejný únik.

Čo by som ešte napísala… Nuž… neviem. Azda už len ďakujem.